Jasný, pekne tvarovaný Lev, je asi najznámejším jarným súhvezdím a jedno z najstarších súhvezdí vôbec. Vedeli ste, že jeho kosákovitá hlava a hruď je tiež asterizmom?
Najjasnejšiu hviezdu alfa Leonis, v tomto prípade nepomenovali Arabi, ako býva zvykom. Meno Regulus, zdrobneninu od slova rex čiže kráľ, jej dal až Mikuláš Kopernik. Arabi však pre ňu tiež mali meno – v staroveku ho nazývali Regula Malikiyy, kráľovskou hviezdou, a prisudzovali jej vládu na nebesiach. Je dobre známe, že Regulus je jednou z troch hviezd tvoriacich asterizmus Jarný trojuholník. Menej známe je, že patrí aj do asterizmu „Kosák Leva“, pričom sa nachádza na jeho spodnom okraji. Regulus je len dvadsiata prvá najjasnejšia na nebeskej sfére, no keďže však vystupuje na našej oblohe pomerne vysoko, jeho jasnosť sa skresľuje smerom k vyšším hodnotám.
β Leonis sa nazýva Denebola. Jej jasnosť bola v staroveku odhadnutá na prvú magnitúdu, v skutočnosti je to 2,14 mag. Niekedy sa Denebola považuje za vrchol Jarného trojuholníka namiesto Regula.
Hviezda gama Leonis má meno Algieba. Je to jedna z najkrajších dvojhviezd aj pre pozorovanie malými ďalekohľadmi. Jej zložky sú dva obry žltej a oranžovej farby. V novembri 2009 bola objavená extrasolárna planéta obiehajúca hlavnú zložku. Stredná vzdialenosť tejto planéty minimálne 8,8-krát hmotnejšej než Jupiter od hviezdy je síce podobná vzdialenosti Zeme od Slnka, ale ako je u exoplanét časté, jej dráha je v porovnaní so zemskou veľmi výstredná.
Tri najjasnejšie hviezdy Leva – Regulus, Denebola a Algieba – majú voči Zemi rýchly relatívny pohyb, čo spôsobí v priebehu 100 000 rokov úplný rozpad obrazca súhvezdia.
Epsilon Leonis nesie dlhý názov Ras Elased Australis, čo vzniklo prepisom z pôvodného arabského názvu značiaceho „južná hviezda na levovej hlave“. Ako u väčšiny slabších hviezd, aj pri Ras Elased Australis už v používaní prevláda Bayerovo označenie gréckym písmenom nad vlastným menom hviezdy. Staršie odhady jej vzdialenosti od Zeme hovorili o 1 600 ly, novšie sa „scvrkli“ na menej než šestinu pôvodného odhadu – 250 ly.
Oranžový obor lambda Leonis s menom arabského pôvodu Alterf sa používa ako „kalibračná“ hviezda, pretože jej vlastnosti sú stabilné a dostatočne známe na to, aby slúžila ako základ pre výskum iných hviezd.
Ró Leonis leží iba osem oblúkových minút od ekliptiky, čo ju predurčuje na to, aby ju pri svojom ročnom pohybe 29. 8 alebo 30. 8 zakrylo Slnko. Zároveň je jednou z najhorúcejších a najmasívnejších hviezd jarnej oblohy. Ide o modrobieleho nadobra s povrchovou teplotou 24 400 K a svietivosťou neuveriteľných 165 000 Sĺnk, no kvôli vzdialenosti a cloniacemu medzihviezdnemu prachu je jej vizuálna jasnosť je iba 3,85 mag. Má veľmi jednoduché spektrum, ktoré môže astronómom poslúžiť ako pozadie spektrálnych čiar vyvolaných medzihviezdnym médiom.
Pekná špirálová galaxia M 96. Zdroj: commons.wikimedia.org
R Leonis je tmavočervená pulzujúca premenná hviezda s periódou 312 dní. Takéto umierajúce hviezdy už nemajú jasne danú hranicu medzi fotosférou a atmosférou, jej priemer je preto určený len veľmi približne na 1,1 au, čiže viac, než je polomer obežnej dráhy Zeme. Jej rozmer sa mení v priebehu pulzu.
V súhvezdí Lev sa nachádza veľké množstvo slabých galaxií. Okrem známeho Levovho tripletu, trojice galaxií M 66, M 65 a NGC 3628, je tu ďalšia pekná špirálová galaxia M 96. Za jedným jej špirálovým ramenom presvitá ďalšia špirálová galaxia, približne 5-krát viac vzdialená. M 96 má jasnosť 9,2 mag a možno ju preto vidieť aj amatérskym ďalekohľadom. Galaxia za ňou sa objaví iba na kvalitných astrofotografiách.
NGC 2903 je špirálová galaxia s veľmi rozvinutými ramenami. Je prekvapujúce, že nebola zaradená do Messierovho katalógu, pretože ide o jednu z jasnejších galaxií na severnej oblohe. Jej ďalšou zvláštnosťou je, že nové hviezdy vznikajú aj v tesnej blízkosti jej centra.
NGC 3521 je nádherná špirálová galaxia, ale amatérski astrofotografovia ju často prehliadajú v prospech galaxií Levovho tripletu. Na hĺbkových snímkach je zahalená do pozoruhodných obrích bublinových obálok. Tie sú pravdepodobne prúdmi hviezd vytrhnutých zo satelitných galaxií, ktoré NGC 3521 v minulosti pohltila.
Mapa Leva. Autor: Jana Plauchová
NGC 2903. Zdroj: commons.wikimedia.org
