Jej meno bolo v slovenčine uzákonené ako Líška, hoci doslovný preklad jej latinského názvu je Líštička. Vďaka malej rozlohe a slabým hviezdam sa k nej zdrobnenina možno hodí viac. Preslávila ju hmlovina Činka, ale súhvezdie skrýva aj iné zaujímavosti.Hoci podľa staršieho zdroja je najjasnejšou hviezdou Líšky biela 13 Vulpeculae, modernejšie zdroje sa zhodujú, že ešte jasnejšia je alfa alebo 6 Vulpeculae s jasnosťou 4,44 mag. Dlho nemala názov, no 30. júna 2017 IAU zoficiálnila jej dovtedy neformálne meno Anser. Staré údaje o jej vzdialenosti boli rôzne, najnovšie zo sondy Gaia z roku 2018 uvádzajú 326 svetelných rokov.
V súhvezdí nie je veľa zaujímavých hviezd. Výnimku tvorí azda len modrobiela 3 Vul, ani tá však pre amatérskych astronómov neponúka nič zaujímavé – jej podivnosť ukázali len profesionálne pozorovania. Nie je možné určiť, či ide o hviezdu hlavnej postupnosti alebo obra. Navyše má spektroskopického sprievodcu, o ktorom nie je známe nič okrem jeho vzdialenosti od hlavnej zložky – tá sa v priebehu obehu pohybuje medzi 1,5 a 2,0 au.
Na hviezde HD 189733 (SAO 88060) takisto v ďalekohľadoch nevidieť nič zvláštne s výnimkou toho, že leží len štvrtinu stupňa východne od slávnej M 27. Obieha ju však extrasolárna planéta. Je to typický horúci Jupiter, čiže plynný obor obiehajúci v tesnej blízkosti svojho slnka. Má oproti Jupiteru o približne 10 % väčšiu hmotnosť aj rozmery. Svoju hviezdu obehne raz za 2,219 dňa v len dvanástine vzdialenosti Merkúra od Slnka. Jej povrchová teplota dosahuje hodnoty až okolo 1000°C. Táto exoplanéta bola prvá, ktorej zloženie atmosféry sa podarilo vedcom určiť. Výsledok bol prekvapivý: napriek očakávaniam nenesie vo svojej atmosfére ani stopu po metáne. Našla sa však vodná para, oxid uhličitý a oxid uhoľnatý.
Súhvezdie je známe aj jednou historickou novou, druhou najstaršou zaznamenanou, ktorá ale napokon novou vôbec nebola. V 17. storočí videli ľudia, okrem iného aj známi astronómovia Hevelius a Cassini, že na oblohe sa objavila nová hviezda rozlíšiteľná voľným okom. Keďže súhvezdie Líška ešte nebolo vtedy zavedené, Hevelius jej polohu označil slovami „pod hlavou Labute“. V priebehu dvoch rokov dvakrát zmizla, dvakrát znova vzplanula a potom sa definitívne stratila. Vedci ju potom márne hľadali ďalších 300 rokov. Až v roku 1980 objavili na predpokladanom mieste oblohy slabú hmlovinku. Ukázalo sa, že tento zvyšok explózie nepripomína novu ani iný pozostatok výbuchu hviezdy. Napokon sa vedci priklonili k hypotéze, že vzplanutie, ktoré ľudia v 17. storočí pozorovali, bol v skutočnosti následok extrémne zriedkavej zrážky dvoch hviezd. Explózia pri zrážke by mala byť jasnejšia ako nova, ale slabšia ako supernova. Po výbuchu sa materiál z rozpadnutých hviezd rozptýli do okolia a môže po ňom zostať slabý zvyšok obalený chladným materiálom.
M 27 alebo Činka je pravdepodobne prstencová hmlovina videná zboku. Zdroj: commons.wikimedia.org
Najznámejším a najzaujímavejším objektom súhvezdia je planetárna hmlovina M 27 nazývaná Činka. Bola to prvá objavená planetárna hmlovina vôbec a považuje sa za najlepšie pozorovateľný objekt tohto druhu. Jej vek nepresahuje 3 000 – 4 000 rokov. Z kozmického hľadiska je teda veľmi mladá.
Vďaka Mliečnej ceste je Líška bohatá na otvorené hviezdokopy. Ich počet limituje len jej malá rozloha. Medzi menej známe hviezdokopy Líšky patrí aj NGC 6885. Leží takmer v strede súhvezdia. Zvláštne je, že má dvojité označenie – ďalšia „hviezdokopa“ označená ako NGC 6882 je iba súčasťou NGC 6885.
NGC 6885 - dve hviezdokopy v jednom. Zdroj: commons.wikimedia.org
V Líške sa nachádza zaujímavý obľúbený asterizmus. Pôvodne bol považovaný za otvorenú hviezdokopu, ale ukázalo sa, že jeho zložky nie sú vo vzájomnom vzťahu. Nazýva sa „Ramienko na šaty“ či „Vešiak“, oficiálne Collinder 399. Tvorí ho desať hviezd s jasnosťami 5 až 7 magnitúd. Možno ho ľahko pozorovať triédrom. Tesne pri západnom rohu ramienka nájdeme aj skutočnú otvorenú hviezdokopu, NGC 6802, s jasnosťou 8,8 magnitúdy.
Mapa Líšky. Autor: Jana Plauchová