Čo možno neviete o Malom Levovi

  • Jana Plauchová | 24 Jún 2019
    O súhvezdiach
NGC 3344, najjasnejšia galaxia v Malom levovi
Je len málo zaujímavého, čo možno povedať o Malom levovi. Toto výplnkové súhvezdie medzi výraznou Veľkou medvedicou a rovnako výrazným Levom zaviedol gdanský starosta a astronóm Johannes Hevelius koncom 17. storočia.

Označenie hviezd v Malom levovi je doteraz zanedbané. Hviezda nazvaná ako alfa bola priradená k inému súhvezdiu. Ostala len beta. Ostatné hviezdy majú čísla, ktoré zaviedol anglický astronóm John Flamsteed. Podľa iného zdroja však alfa nie je v súhvezdí preto, že by ju boli priradili k inému súhvezdiu, ale preto, že v Malom levovi alfa nikdy ani zavedená nebola. Pri Malom levovi nepriraďoval označenie gréckymi písmenami jeho zakladateľ Hevelius, ale až Francis Baily v 19. storočí, ktorý údajne na alfu zabudol. Mala sa ňou stať najjasnejšia hviezda súhvezdia, 46 LMi. Tá sa nazýva Praecipula, čiže „hlavná hviezda“ alebo „najjasnejšia hviezda“. Má jasnosť 3,83 mag a už jej Flamsteedovo číslo hovorí, že leží na východnom konci súhvezdia. Tento oranžový obor je 8,2-krát rozmernejší a 32-krát žiarivejší ako Slnko. Jeho priemer bol zmeraný aj priamo, pretože vďaka svojej relatívnej blízkosti k Zemi – 98 ly – a zaradeniu medzi obry má na oblohe nezanedbateľné uhlové rozmery. Aj tak je však ten uhlový priemer pre ľudské oko nepatrný – dosahuje iba 0,00254 oblúkovej sekundy. Predpokladá sa, že svoj život na hlavnej postupnosti začal ako hviezda typu A. Zastúpenie ťažších prvkov v jeho hmote je nízke.


Beta Leonis Minoris je dvojhviezda zložená z hviezd magnitúdy 4,4 a 7,0. Táto tesná dvojica sa dá pozorovať len ďalekohľadom s veľkou aparatúrou. Spoločné ťažisko s veľkou polosou okolo 17 au obehne tento pár za necelých 40 rokov. Ich dráha je veľmi excentrická a pravdepodobne vylučuje prítomnosť planét v tejto sústave. Hlavná zložka je žltý obor o niečo chladnejší ako Slnko. Okolo nej obieha slabší sprievodca, žltobiela hviezda hlavnej postupnosti. Hlavná zložka je zhruba dvakrát hmotnejšia než Slnko, kým sprievodca iba 1,35-krát hmotnejší.


Ostatné jasnejšie hviezdy súhvezdia dosahujú jasnosť iba okolo 4. magnitúdy. 21 LMi je hviezda typu A, ktorá vykazuje neobyčajne rýchlu rotáciu, až 157 km/s. Táto hviezda s priemerom 1,6-násobku priemeru Slnka sa otočí okolo svojej osi za menej ako pol pozemského dňa. Rýchla rotácia tiež spôsobuje abnormality v zastúpení jej chemických prvkov. Predpokladá sa, že hviezda by mohla byť pomerne mladá, podľa jedného zdroja vo veku 900 miliónov rokov, no už je v polovici svojho života. Podobne ako veľa hviezd typu A, napríklad aj Vega, aj 21 LMi je obklopená prstencom materiálu vyžarujúcim chladné infračervené žiarenie. Zatiaľ však nebola pri hviezde detegovaná žiadna planéta, ani hviezdny sprievodca.

Hannys_voorwerp.jpg

Hanny′s Voorwerp


Útvar veľkosti našej Galaxie známy ako Hanny′s Voorwerp, čo je po holandsky Hannin objekt, žiari silným zeleným svetlom ionizovaných atómov kyslíka. Predpokladá sa, že tento podivný objekt by mohol byť súčasťou slapového chvosta materiálu ožarovaného kvazarom v centre blízkej špirálovej galaxie IC 2497. Galaxia aj Hanny′s Voorwerp sú v podobnej vzdialenosti od nás, asi 650 miliónov ly. Kvazar v súčasnosti nie je aktívny, no oblak hmoty stále žiari. Názov dostal podľa svojej objaviteľky, Holanďanky Hanny van Arkel, ktorá ho objavila v roku 2007 v prehliadke Sloan Digital Sky Survey.


Ďalších päť jasných kvazarov v Malom levovi možno pozorovať – i keď iba najväčšími ďalekohľadmi sveta – vďaka efektu gravitačnej šošovky vyvolanému kopou galaxií SDSS J1004+4112. Kopa je od nás vzdialená 7 miliárd ly a obrazy kvazarov v jej pozadí sú nielen zosilnené, ale tiež zdeformované a znásobené.

LMi cierny.PNG

Mapa Malého leva. Autor: Jana Plauchová