Minulú zimu sme si predstavili najzaujímavejšie hviezdy Orióna, najkrajšieho zimného súhvezdia. Teraz sa zamerajme na deep-sky objektov, o ktoré v ňom tiež nie je núdza.
Najznámejší objekt Orióna, Veľká hmlovina v Orióne (M 42) je len najjasnejšia a k nám bližšia časť obrovského molekulárneho mraku, ktorý pokrýva väčšinu Orióna. Je našou najbližšou emisnou hmlovinou a hviezdotvornou oblasťou, a preto je významným predmetom výskumov. Hoci na snímkach má hmlovina rôzne odtiene ružovej a červenej, pri pohľade cez teleskop pôsobí ako modrastá až sivozelená, pretože zrakom nie sme schopní rozlišovať farby takých slabých objektov. Keďže ide o oblasť zrodu hviezd, okrem mladých dospelých hviezd sú v nej ešte hviezdy v rôznych vývojových štádiách: temné hmloviny, globuly, protohviezdy, nedospelé hviezdy typu T Tauri, hnedé trpaslíky, osamotené planéty, protoplanetárne disky a iné. V hmlovine bolo detegovaných až zhruba 2 300 protohviezd obklopených protoplanetárnymi diskami. Infračervené pozorovania tiež odhalili asi 200 hviezdnych embryí, objektov zatiaľ príliš mladých na to, aby sa u nich vyvinuli disky. Z hmloviny vylietavajú zatiaľ z nie celkom známych príčin „strely“ plynu rýchlosťou asi 400 km/s. Každá má zhruba veľkosť slnečnej sústavy a vek menej ako 1 000 rokov. Malé množstvo železného plynu spôsobuje, že špičky „striel“ žiaria modro.
M 42 - Veľká hmlovina v Orióne na mozaike z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Zdroj: commons.wikimedia.org
Od hviezdy Alnitak sa ťahá jasný hmlistý pás IC 434 tvoriaci pozadie pôsobivej hmloviny Konská hlava. Je to mimoriadne husté, tmavé a studené mračno plynu a prachu. Vyčnieva z rozsiahleho tmavého oblaku. Konská hlava je pravdepodobne najznámejšia tmavá hmlovina, hoci vidieť sa dá len veľkým ďalekohľadom s mimoriadne veľkou svetelnosťou a v oblastiach s nepresvetlenou oblohou. Tvar konskej hlavy vymodelovalo z hustej medzihviezdnej hmoty žiarenie hviezdy s Orionis. Vzdialenosť od „nosa“ koňa po jeho „hrivu“ je asi 4 svetelné roky. Dolná časť „krku“ koňa vrhá dokonca tieň. Vnútorné pohyby plynu v hmlovine vzhľad Konskej hlavy po niekoľkých tisícročiach zmenia. Táto tmavá hmlovina je takisto súčasťou komplexu obrovských molekulárnych mračien v Orióne, a leží od nás zhruba v rovnakej vzdialenosti ako Veľká hmlovina v Orióne – 1 500 svetelných rokov. Priemer IC 434, hmloviny v pozadí, je okolo 16 svetelných rokov. Pásy, ktoré sa tiahnu jasnou plochou nad konskou hlavou, sú pravdepodobne spôsobené jej magnetickými poľami.
Barnard 33 alebo hmlovina Konská hlava. Zdroj: commons.wikimedia.org
Približne v 90° uhle od Konskej hlavy sa nachádza emisná hmlovina Plameň (NGC 2024). K žiareniu ju vybudzujú buď ultrafialové fotóny Alnitaku, alebo kopa horúcich mladých hviezd. Tie sú ukryté za prachovým mračnom, ale viditeľné na infračervených snímkach. Dramatické tmavé pásy v hmlovine sú tvorené prachom. Kombinácia tmavých pásov a žiarivočervených oblastí vodíka dodáva hmlovine plamenný vzhľad.
Celé súhvezdie obopína mohutná rozpínajúca sa guľová vrstva emisného vodíka, ktorá je známa ako Barnardova slučka. Tvorí ju ionizovaný plyn vytláčaný žeravými hviezdami, hlavne Trapézom. Jej pôvod však dodnes nie je celkom dobre vysvetlený. Uhlový priemer Barnardovej slučky je približne 10°, čo zodpovedá veľkosti asi 20 mesačných diskov.
NGC 2169 prezývaná "kozmická tridsaťsedmička". Zdroj: commons.wikimedia.org
Pomerne jasná otvorená hviezdokopa NGC 2169 v severnej časti súhvezdia sa vyznačuje tým, že svojím tvarom pripomína číslo 37. Tento numerický asterizmus vznikol len vďaka šťastnej náhode. Priemer „kozmickej tridsaťsedmičky“ je v porovnaní s inými otvorenými hviezdokopami malý, len 7 svetelných rokov, a nachádza sa 3 600 svetelných rokov od nás.
Napokon sa v blízkosti Oriónovej ruky nachádza radiant meteorického roja Orionidy. Spôsobuje ho prúd meteoroidov, ktorý po sebe zanecháva slávna Halleyova kométa. Zem prechádza týmto prúdom meteoroidov medzi 16. a 26. októbrom. Meteory vyletujú z blízkosti hviezdy x Orionis a svietia viacerými farbami spektra od oranžovej po modrú, pričom žiadna z nich nápadne neprevažuje. Keďže Zem sa zráža s prúdom meteoroidov takmer čelne, sú to rýchle meteory (60 km/s).
Mapa Orióna. Zdroj: Jana Plauchová
Protoplanetárne disky v hmlovine M 42. Zdroj: commons.wikimedia.org
