Pegas sa zvykne dávať do súvisu s mýtom o Perzeovi a Andromede. Stretneme sa s tvrdením, že na chrbte Pegasa priletel Perzeus zachrániť krásnu Andromedu. Nedáva však veľmi zmysel, na čo by potreboval lietajúceho koňa, keď už mal okrídlené lietajúce sandále.
Názov bájneho koňa v skutočnosti pochádza od Feničanov, starovekých moreplavcov. Ich lode mali na prove sochu polovice okrídleného koňa s uzdou, tzv. Pega Sus.
Najjasnejšia hviezda je epsilon Pegasi, Enif. Pochádza z arabštiny, kde „Al Anf“ značí „nos“. Nachádza sa skutočne na nose mysleného koňa. V noci z 26. na 27. septembra 1972 bolo spozorované neobyčajné, až štvornásobné zjasnenie hlavnej zložky Enifu. Trvalo len jedenásť minút. Vysvetlenie tohto úkazu nie je známe, takéto výrazné zmeny jasnosti by mali byť u hviezdy jej typu (Enif je oranžový nadobor) vylúčené. A pritom podľa záznamov už jedno krátkodobé výrazné zjasnenie Enif prekonal v roku 1847.
Alfa Pegasi sa nazýva Markab, rovnako ako hviezda k Velorum, netreba si ich preto mýliť. Gama Pegasi nesie meno Algenib. Aj táto hviezda má svoju menovkyňu, tentoraz v súhvezdí Perzeus. Algenib má troch záhadných sprievodcov – jedného spektroskopického a dvoch vizuálnych. U vizuálnych spoločníkov nie je okrem ich jasností 11 a 12 mag známe nič, ani to, či k hlavnej zložke naozaj fyzicky patria. V prípade spektroskopického sprievodcu je samozrejme jasné, že je k Algenibu gravitačne pripútaný, ale okrem jeho obežnej doby 6,83 dňa a pravdepodobnej vzdialenosti 0,15 au od hlavnej zložky o ňom tiež nič nevieme.
Delta Pegasi neexistuje. Pôvodne ňou bola hviezda Sirrah (Alpheratz), ale potom bola preradená do súhvezdia Andromeda ako a Andromedae. Kým patrila do Pegasa, bola najjasnejšou hviezdou tohto súhvezdia. Alfa, beta, gama a pôvodná delta Pegasi vytvárajú asterizmus známy ako Pegasov štvorec. Je zvláštne, že na jeho ploche veľkej ako tridsať Mesiacov sa nachádza veľmi málo voľným okom viditeľných hviezd.
Zeta Pegasi nesie menej známe meno Homam. Zaujímavé pritom je, že to bolo pôvodne spoločné meno pre dve hviezdy – okrem zeta Pegasi aj pre ksí Pegasi. Takisto aj lambda Pegasi a mí Pegasi, ktoré ležia len štvrtinu stupňa od seba, nesú spoločné, málo známe meno Sadalbari, ktoré značí „šťastné hviezdy pre vynikajúceho“. Dôvod takéhoto názvu je neznámy. Náhoda zariadila, že obe Sadalbari sú rovnakého spektrálneho typu G8. Napriek tomu nemajú nič spoločné.
Jasná guľová hviezdokopa M 15 na zábere Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Ani ten nedokáže jej centrum rozlíšiť na jednotlivé hviezdy. Zdroj: commons.wikimedia.org
Zaujímavosťou je hviezda 51 Pegasi s moderným menom Helvetios ležiaca z vonkajšej strany Pegasovho štvorca. Bola prvou hviezdou hlavnej postupnosti, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta. Predtým boli známe planéty len pri pulzare. Planétu 51 Pegasi b, oveľa neskôr nazvanú Dimidium, objavila dvojica švajčiarskych astronómov v roku 1994. Objav vzbudil rozruch nielen preto, že bol prvým objavom planéty pri „normálnej hviezde“, ale aj preto, lebo vôbec nebol v súlade so všeobecne uznávanou teóriou formovania sa planét. Tak blízko k materskej hviezde sa planéta obiehajúca v protoplanetárnom disku nemohla sformovať.
Pegas leží ďaleko od Mliečnej cesty. Preto je zaujímavé, že v okolí hviezdy Markab sa rozprestierajú slabučké, no predsa prítomné reflexné hmloviny zaznamenateľné len na dlhoexponovaných snímkach.
M 15 je známa guľová hviezdokopa. Priemerná priestorová hustota hviezd v strede hviezdokopy je miliónkrát vyššia ako v okolí Slnka. Ide o najhustejšiu oblasť v Galaxii s výnimkou stredu Galaxie.
Stephanov kvintet. V skutočnosti nesúvisiaca galaxia NGC 7320 sa od ostatných odlišuje aj farbou. Zdroj: commons.wikimedia.org
Skupina piatich vzdialených galaxií je nazývaná Stephanov kvintet. Tvorí ho NGC 7317, NGC 7318A, NGC 7318B, NGC 7319 a NGC 7320. Predpokladalo sa, že všetky tieto galaxie sú v tesnej vzájomnej blízkosti. NGC 7320, najjasnejšia galaxia skupiny, však podľa novších výskumov k Stephanovmu kvintetu fyzicky nepatrí.
Južne od hviezdy Sirrah sa nachádza dvojica galaxií NGC 1 a NGC 2. Svojou jasnosťou nijako neupútajú, ale sú zaujímavé tým, že boli prvými katalogizovanými objektmi Nového generálneho katalógu (NGC), ktorý počnúc rokom 1882 vytváral John Louis Emil Dreyer.
NGC 1 a NGC 2, prvé členy NGC katalógu. Zdroj: commons.wikimedia.org
Mapa Pegasa. Autor: Jana Plauchová
51 Pegasi, prvá bežná hviezda s objavenou exoplanétou. Zdroj: commons.wikimedia.org
