Čo možno neviete o Škorpiónovi 1/2

  • Jana Plauchová | 27 Júl 2022
    O súhvezdiach
Hviezda Antares a okraj molekulárneho oblaku Ró Ophouchi. Autor: Giuseppe Donatiello
Zoskupenie hviezd medzi Strelcom a Váhami pripomína škorpióna pripraveného bodnúť. Preto ho tak nazývali už dávne národy. Na oblohe ostáva Slnko v súhvezdí Škorpión pomerne krátko. Grécka báj to vysvetľuje strachom Slnka zo Škorpióna. Súhvezdie je také plné rozličných zaujímavých javov, že článok o ňom vychádza v dvoch častiach – v prvej hviezdy, v druhej deep-sky objekty.

Najjasnejšia hviezda súhvezdia je slávna alfa Sco, Antares. Pôvod jej názvu je už notoricky známy. Menej známe je, že je jednou z najväčších hviezd viditeľných na oblohe voľným okom a náš druhý najbližší nadobor. Na oblohe stojí takmer presne oproti najbližšiemu jasnému červenému nadobrovi – Betelgeuze. Ak by sme Antares umiestnili do stredu slnečnej sústavy, jeho povrch by sa nachádzal medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Stredná hustota tejto hviezdy je približne stotisícina hustoty vody. Jej povrchové vrstvy takmer prechádzajú do medzihviezdneho prostredia.

Beta Scorpii má meno arabského pôvodu Acrab, „krab“. V roku 1971 došlo k zriedkavému zákrytu tejto hviezdy Jupiterom a jeho mesiačikom Io, ktorý zaclonil jednu zo zložiek tejto viacnásobnej sústavy. Aj táto udalosť pomohla rozšíriť poznatky o sústave Acrab. Je to päťhviezdny systém, no v malom ďalekohľade sa javí ako ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda.

Ďalšia viacnásobná hviezda, delta Scorpii má meno Dschubba. Jej hlavná modrobiela zložka je veľmi tajomná. Od júla 2000 bez akýchkoľvek predošlých zmien zrazu začala pomaly zjasňovať. Z piatej najjasnejšej hviezdy v Škorpiónovi sa postupne stala až druhou najjasnejšou hviezdou. Neskôr jej jas poklesol, no zostal asi o 0,2 magnitúdy nad pôvodnou hodnotou pred rokom 2000. Nemožno povedať, ako sa bude vyvíjať ďalej.

Širokú optickú dvojhviezdu na chvoste Škorpióna tvoria hviezdy lambda s ypsilon. Lambda Scorpii sa nazýva Shaula. S výnimkou obdobia zjasnenia Dzuby je druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Bayer jej možno pridelil také nízke označenie preto, že sa nachádza príliš južne. Leží k nám o 155 ly bližšie ako jej zdanlivá spoločníčka dotvárajúca žihadlo Škorpióna – Lesath. Obe hviezdy patria do rovnakej spektrálnej triedy B2 IV.

Omikron Scorpii je jedna z hviezd, ktoré sú výrazne stlmené a sčervenané medzihviezdnym prachom. Bez neho by bola o 2,27 magnitúdy jasnejšia. Podobne je na tom aj sigma Scorpii, Al Niyat. Má meno staroarabského pôvodu značiace „artérie“, čo sa vzťahuje na jej polohu v tele Škorpióna. Toto isté označenie však nesie aj tau Sco. Al Niyat je obklopená hmlovinou, ktorá ju tlmí o viac než magnitúdu, a jej svetlo, v skutočnosti modrobiele, sa následkom medzihviezdneho prachu javí ako žltobiele. Druhý Al Niyat, hviezda tau Scorpii s oficiálnym menom Paikauhale, je nepatrne jasnejšia než sigma Sco.

Priame snímky exoplanét vedci získavajú už niekoľko rokov. Záber planéty obiehajúcej hviezdu katalogizovanú ako 1RXS J160929.1-210524 je však výnimočný tým, že ide o prvú vyfotenú exoplanétu pri hviezde podobnej Slnku. Planéta obiehajúca až 330 au od svojho slnka dosahuje asi osemnásobok hmotnosti Jupitera. Zaujímavé je, že snímka tejto exoplanéty vznikla už v roku 2008, ale až o dva roky bolo zrejmé, že ide skutočne o sprievodcu danej hviezdy, pretože putovala po oblohe spolu s ňou.

Veľkú pozornosť výskumníkov vzbudila aj bývalá tesná dvojhviezda V1309 Scorpii. Bývalá preto, lebo jej zložky pri pozorovaní nedávno splynuli do jednej! Po splynutí stúpla nakrátko jasnosť objektu z magnitúdy 15 na 10. Vyžiarená energia bola nižšia ako pri výbuchu supernovy, ale podstatne vyššia ako pri explóziách nov. Výsledná hviezda má povrchovú teplotu 4 500 K a silne diferenciálnu rotáciu. Ide zatiaľ o najlepšie zdokumentovaný prípad spojenia dvojhviezdy.

V roku 134 pred n. l. vzplanula v súhvezdí Škorpión „nová hviezda“ viditeľná i za denného svetla. A práve ona presvedčila gréckeho astronóma Hipparcha, že obloha a stálice na nej nie sú nemenné. Zostavil teda zoznam (katalóg) 850 jasnejších hviezd, aby bolo možné sledovať ich premenlivosť a vzájomnú polohu.

Pokračovanie nabudúce

Galéria obrázkov k článku

Infračervený záber trojice uhlovo blízkych hviezd: Antares, Paikauhale (vľavo dole) a Al Niyat (vpravo hore). Prekrývajú ich hmloviny komplexu Ró Ophiuchi. Autor: Judy Schmidt
Záhadne premenná hviezda Dschubba (v strede snímky). Autor: Rogelio Bernal Andreo
Mapa Škorpióna. Autor: Jana Plauchová