Čo možno neviete o Strelcovi 2/2

  • Jana Plauchová | 9 September 2022
    O súhvezdiach
Hmloviny M 8 Lagúna (vľavo) a M 20 Trifid (vpravo). Kredit: Giuseppe Donatiello
Predošlý diel seriálu

Strelcom prechádzajú najjasnejšie a najkrajšie časti Mliečnej cesty vôbec. Najjasnejšie viditeľné časti Mliečnej cesty majú mená Veľký a Malý hviezdny oblak v Strelcovi. Sú také jasné, že ich slabo vidno aj v niektorých mestských oblastiach na územiach, kde Strelec vystupuje na oblohu vysoko. Žiaľ, priamy výhľad na jadro Galaxie nám zakrývajú husté prachoplynové mraky, ktoré pohlcujú svetlo objektov žiariacich za nimi. Tým sme pripravení o pôsobivý pohľad, lebo galaktické jadro je také jasné, že nebyť medzihviezdnej hmoty, bolo by hneď po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. V noci by dokonca vrhalo tiene.

Husté časti Galaxie sú veľmi bohaté na najrôznejšie objekty. Strelec má viac Messierových objektov ako ktorékoľvek iné súhvezdie – až 15. Najznámejšia z nich je trojica hmlovín Trifid, Lagúna a Omega. M 17, Omega, pripomína číslicu 2 so značne pretiahnutou základňou alebo labuť sediacu na vodnej hladine. Je veľmi aktívnym miestom zrodu hviezd. Vyše sto vysoko žiarivých už vytvorených mladých hviezd spektrálnych typov O a B postupne svojím žiarením a hviezdnymi vetrami tvaruje a odparuje hmlovinu. Plyn, ktorý už odparili, možno sčasti stále vidieť na röntgenových snímkach, pretože tento unikajúci materiál je zohriaty na teplotu mnoho miliónov stupňov Celzia.

M 20 s názvom Trifid sa považuje za najkrajšiu z trojice jasných hmlovín v Strelcovi. Je to jedna z najmladších emisných hmlovín vôbec. Jej vek sa odhaduje na 300 000 rokov. Červená a modrá časť hmloviny na snímkach navzájom pekne kontrastujú. M 21 je otvorená hviezdokopa v uhlovej blízkosti Trifidu. Hviezdokopa má od nás dokonca aj približne rovnakú vzdialenosť, ako je stredná udávaná vzdialenosť Trifidu (5 000 ly), ale vývojovo s ňou nemá nič spoločné.

Takmer kolmo južne pod Trifidom sa nachádza M 8 s menom Lagúna. Je oveľa jasnejšia než predošlé dve emisné hmloviny Trifid a Omega. Možno ju za výnimočne dobrých pozorovacích podmienok zahliadnuť i voľným okom.

Hviezdnatá oblasť označovaná ako M 24 je najjasnejší Messierov objekt v súhvezdí. Dobre ho možno pozorovať už voľným okom. Tento útvar nie je otvorená hviezdokopa, ale hviezdny mrak. V ňom sa síce jedna otvorená hviezdokopa nachádza, obsahuje však iba slabšie hviezdy, ktoré sa malým ďalekohľadom nedajú pozorovať.

Vzhľadom na to, že guľové hviezdokopy sa koncentrujú okolo jadra Galaxie, môžeme ich v Strelcovi nájsť veľa. Najjasnejšia z nich je pozoruhodná M 22. Hubblov vesmírny ďalekohľad v nej pozoroval neobvyklé záblesky – zdvojnásobenie jasnosti niekoľkých hviezd, ktoré sa v priebehu 20 hodín vrátilo do normálu. Tieto záhadne zjasnené hviezdy v skutočnosti nie sú členmi hviezdokopy, ale ležia až za ňou a presvitajú pomedzi vlastné členy M 22. Jedna hypotéza hovorí, že za zjasnenia týchto hviezd môžu veľké planéty vo hviezdokope, ktoré sa voľne pohybujú. Tie zjasňujú hviezdy na svojom pozadí vďaka efektu gravitačnej šošovky. Lenže takáto populácia planét nie je astronómom známa.

M 54 je jedna z najväčších a najjasnejších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Pomerne nedávno astronómovia zistili prekvapivý fakt, že kedysi patrila do trpasličej galaxie SagDEG, ktorú naša Galaxia gravitáciou trhá a pohlcuje. Vytrhla z nej aj túto hviezdokopu.

Hmlovina IRAS 18059-3211 má neobyčajný tvar, ktorý jej priniesol meno Gomezov hamburger. Dva žiariace prachové oblaky tvoria „žemle“ kozmického hamburgera, kým „mäso“ je hrubý disk prachu brániaci nám vo výhľade na centrálnu hviezdu. Podstata tohto objektu dodnes nie je jasná. Podľa jednej verzie je to rodiaca sa planetárna hmlovina osvetlená stredovou hviezdou. Druhé vysvetlenie je opačné – nejde o zanikajúcu hviezdu, ale o vznikajúcu planetárnu sústavu.

Do Strelca sa premieta jadro našej Galaxie. Sídli v ňom aj centrálna supermasívna čierna diera. Sagittarius A*. Nedávno sa vedcom podarilo získať jej snímku v rádiových vlnách, čím je iba druhou vyfotografovanou čiernou dierou na svete.

Galéria obrázkov k článku

Prvá snímka supermasívnej čiernej diery Sagittarius A* v centre našej Galaxie. Kredit: EHT Collaboration
Hmlovina Omega. Kredit: ESO
M 22, guľová hviezdokopa s pôvodom mimo našej Galaxie. Kredit: Hewholooks
M 24 – hviezdny oblak v Strelcovi. Kredit: Starhopper
Neobyčajná hmlovina Gomezov hamburger. Kredit: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA)
Mapa Strelca. Kredit: Jana Plauchová