Trojuholník je jedným z mála súhvezdí, ktorého spojnice bezpochyby predstavujú to, podľa čoho sa nazýva. Amatérski astronómovia ho poznajú vďaka jasnej galaxii M 33. V skutočnosti boli na tomto mieste oblohy pôvodne trojuholníky dva – Veľký a Malý trojuholník.
Alfa Trianguli má ako jediná z hviezd tohto súhvezdia vlastné meno, Metallah. Nie je však najjasnejšou. Tou je beta Trianguli s jasnosťou presne 3,0 mag. Táto hviezda je na samom začiatku svojej premeny na obra. Je stará asi 580 miliónov rokov a obklopená nejakým materiálom, pravdepodobne prašným diskom. Má neviditeľného sprievodcu podobného Slnku.
Gama Trianguli vytvára peknú optickú dvojhviezdu s d Trianguli, ale g od nás leží skoro trikrát ďalej ako d. Veľmi rýchlo rotuje, jednu otočku spraví za 12-hodinovú a možno aj za kratšiu periódu. Na póloch je preto výrazne sploštená.
Delta Trianguli leží iba 35 svetelných rokov od nás. Napriek svojej blízkosti je slabučká, má len 4,87 mag. Tvoria ju však až dve zložky nerozlíšiteľne blízko pri sebe. To naznačuje, že to musia byť málo žiarivé telesá. A skutočne, obe sú podobné Slnku. Ak majú planéty, pravdepodobnejšie budú obiehať obe hviezdy súčasne ako len jednu z nich.
Voľným okom neviditeľná premenná XX Trianguli je hviezda s najväčšími zatiaľ objavenými hviezdnymi škvrnami. Sú oveľa väčšie ako celé Slnko! Priemer samotnej hviezdy je pritom „len“ okolo 5 Sĺnk. No podobne ako v prípade slnečných škvŕn, aj tieto superškvrny by mali byť vytvorené magnetickým poľom hviezdy, ktorého intenzita bráni prúdeniu horúceho materiálu na povrch.
Najznámejším objektom Trojuholníka je špirálová galaxia M 33 alebo Veľká hmlovina v Trojuholníku. Je najmenšia z trojice dominantných galaxií Miestnej skupiny galaxií, ale stále oveľa väčšia ako desiatky trpasličích členov tejto skupiny. Oproti najväčšiemu členu skupiny
M 31 však máme pri pozorovaní M 33 jednu výhodu – dívame sa na ňu viac-menej zhora. Vďaka tomu veľmi dobre vynikne jej špirálová štruktúra. Keďže je vzdialenejšia aj menšia ako M 31, javí sa nám na oblohe slabšia (5,7 mag). Paradoxne, jej nízkej jasnosti okrem skutočne slabšej žiarivosti pomáha aj náš čelný pohľad na ňu, kvôli ktorému je svetlo galaxie rozložené na veľkú plochu. Hovoríme, že má veľmi malú plošnú jasnosť.
Veľká hmlovina v Trojuholníku (M 33), tzv. vločková špirálová galaxia. Foto: Alexander Meleg
Napriek tomu je M 33 druhou najjasnejšou galaxiou severnej oblohy a obľúbeným pozorovacím objektom. Je typickejšou predstaviteľkou špirálových galaxií ako jej dvaja väčší spoločníci. Má štruktúru nazývanú vločková. Jej ramená sa štiepia ako strapce a rozdeľujú sa do chumáčov. V porovnaní s M 31 má M 33 menej jasné malé jadro, čo môže byť spôsobené neprítomnosťou čiernej diery v strede. Zvláštnosťou jadra M 33 je, že ho tvoria podobné objekty ako jej špirálové ramená.
M 33 je tiež dostatočne veľká a jasná na to, aby jej útvary mohli byť skatalogizované. Najjasnejším je veľká oblasť búrlivého zrodu hviezd NGC 604. Je to najväčšia oblasť ionizovaného vodíka v M 33 a druhá najväčšia takáto oblasť v Miestnej skupine galaxií. Má niekoľko desiatok ráz väčší priemer ako má známa hmlovina M 42 v Orióne a prevyšuje všetky hviezdotvorné oblasti v Galaxii.
V Trojuholníku sa nachádza aj prvý objavený kvazar vôbec. Má označenie 3C 48 (PKS 0132+029) a jasnosť 16,2 mag. Vo viditeľnom svetle vyzerá ako slabomodrý, hviezdu pripomínajúci objekt. Bol však nepredvídateľne premenlivý a jeho spektrum obsahovalo zvláštne emisné čiary, ktoré sa nedali priradiť žiadnemu známemu prvku. Vďaka štúdiu iného kvazaru, 3C 273, napokon vysvitlo, že čudesné čiary v jeho spektre sú čiarami vodíka, ale s obrovským červeným posuvom. To značí, že objekt sa od nás vzďaľuje veľkou rýchlosťou. Vzdialenosť 3C 48 od Zeme je až 2,8 miliardy ly.
Mapa Trojuholníka. Autor: Jana Plauchová
NGC 604, oblasť búrlivého zrodu hviezd, jeden z najväčších známych objektov tohto typu vôbec. Foto: NASA and The Hubble Heritage Team (AURA/STScI)
