Čo možno neviete o Váhach

  • Jana Plauchová | 8 Jún 2021
    O súhvezdiach
Guľová hviezdokopa NGC 5897, ktorá sa nachádza sa približne v strede súhvezdia. Autor: San Esteban
Jediné súhvezdie zvieratníka pomenované po neživom predmete pôvodne nebolo samostatným súhvezdím. V starovekom Grécku patrilo k blízkemu Škorpiónovi. Pamiatkou na to sú názvy jeho dvoch hlavných hviezd: Zuben el Genubi – Južné klepeto a Zuben el Schemali – Severné klepeto.

Hviezda alfa, Zubenelgenubi, má aj ďalšie, nepoužívané názvy Kiffa Australis alebo Elkhiffa Australis, čo znamená to isté čo Zubenelgenubi. Je to zrojhviezda. Pravdepodobne patrí do tej istej pohybovej hviezdokopy ako Kastor z Blížencov.

Beta Librae, Zubeneschemali, je najjasnejšia hviezda Váh. Starovekí astronómovia Eratosthenes a Ptolemaios o nej tvrdili, že je taká jasná či dokonca ešte jasnejšia než Antares z blízkeho Škorpióna. Toto tvrdenie je však dosť pochybné, keďže súčasní vedci nepoznajú spôsob, ako by magnitúda hviezdy týchto parametrov mohla poklesnúť z kozmologického hľadiska tak rýchlo.

Delta Librae sa podľa jedného zdroja nazýva Zubenelacribi, podľa iného toto meno niesla v minulosti, ale v súčasnosti už nie. Názov má rovnaký pôvod ako Zubenelhakrabi, čo je súčasné meno gama Librae, a údajne vznikol odobratím tohto mena delta Librae, čím delta zostala bez vlastného názvu. Pri hviezdnych pomenovaniach a označovaniach vznikalo veľa komplikácií a chýb – toto je príklad jednej z nich. Je to premenná hviezda typu Algol, má neveľmi známu prezývku „južný Algol“. Kolísanie jasnosti sa dá na temnej oblohe dobre sledovať voľným okom alebo divadelným ďalekohľadom či triédrom.
Aj sigma Librae s menom Brachium pôvodne patrila do súhvezdia Škorpión, kde jej dal Bayer označenie gama Scorpii. Do súhvezdia Váhy ju priradili spoločne so súčasnou gama Lib až v 19. storočí. Sigma Librae patrí do skupiny chladných červených obrov. Ako veľa umierajúcich hviezd, aj ona vykazuje aspoň slabé zmeny jasnosti.

23 Librae, hviezdička tesne za hranicou viditeľnosti voľným okom, je podobná nášmu Slnku, len je o čosi chladnejšia. Je však trochu hmotnejšia, asi o polovicu svietivejšia a o 4 miliardy rokov staršia. Blíži sa ku koncu svojho života na hlavnej postupnosti. Jej svetlo k nám letí 84 rokov. Voči Slnku sa pohybuje trikrát rýchlejšie, ako je bežné u iných hviezd, a zastúpenie železa v jej spektre je o 80 % vyššie. Obiehajú ju dve známe exoplanéty.

Ďalšou exoplanetárnou sústavou je systém červeného trpaslíka Gliese 581. Sústava je vzdialená iba 20 svetelných rokov a má dve planéty v blízkosti obývateľnej zóny a jednu dokonca priamo v obývateľnej zóne. Bola to prvá planéta nájdená v okolí blízkej hviezdy, na ktorej by z hľadiska teplôt mohla byť kvapalná voda. Jej hmotnosť však obývateľnosti pozemskými formami života príliš nenahráva, v porovnaní so Zemou je totiž viac než trojnásobná, čo môže zodpovedať až 1,7-násobku zemskej gravitácie. Keďže červené trpaslíky vydávajú oveľa menej žiarenia než hviezdy slnečného typu, aby bola planéta z hľadiska teplôt potenciálne obývateľná, musí obiehať oveľa bližšie k hviezde. Spomínaná planéta označená Gliese 581 g krúži pravdepodobne vo vzdialenosti 0,15 au a jeden obeh jej trvá 37 dní. Stredná povrchová teplota na nej bola odhadovaná v rozsahu 0°C – 40°C.

48 Librae je mohutná modrobiela hviezda neistého typu a zaradenia na H-R diagrame. Je pozoruhodná svojou extrémne vysokou rotačnou rýchlosťou. Oblasti v okolí rovníka sa pohybujú rýchlosťou až 400 km/s, čím sa stala jednou z najrýchlejšie rotujúcich plazmových hviezd, aké poznáme. Okolo svojej osi sa otočí za menej než 10 hodín pri priemere zhruba trikrát väčšom než Slnko! Táto superrýchla rotácia spôsobila veľké vydutie hviezdy na rovníku. Tým, že sa dostala ďalej od jadra, rovníková hmota o čosi vychladla. Póly sú horúcejšie, a teda jasnejšie. Tomuto javu sa hovorí gravitačné stmavnutie.

Hoci Váhy sú obklopené samými súhvezdiami bohatými na atraktívne objekty, najmä Škorpiónom a Centaurom, samé osebe pre amatérskeho pozorovateľa veľmi zaujímavé nie sú.

Galéria obrázkov k článku

Mapa Váh. Autor: Jana Plauchová
Ďalšie články z kategórie O súhvezdiach
Čo možno neviete o Havranovi
Jana Plauchová | 22 Máj 2021
Čo možno neviete o Hydre
Jana Plauchová | 10 Máj 2021
Čo možno neviete o Sextante
Jana Plauchová | 21 Apríl 2021

PORTÁL ASTRONOMICKÝCH INFORMÁCIÍ A ZAUJÍMAVOSTÍ

Pripravujú pracovníci Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom - kultúrneho zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja