Malé a nevýrazné Vlasy Bereniky sú známe svojimi galaxiami. Za tmavej noci však pri vrchole slabučkého pravouhlého trojuholníka jeho obrazca možno voľným okom uvidieť jasnú, a predsa veľmi málo známu hviezdokopu – v niektorých vyobrazeniach štetinky na chvoste Leva.
Meno α Com, Diadém má neznámy pôvod, ale vie sa, že nepochádza zo staroveku. Pozostáva zo zložiek podobnej jasnosti, ktoré sa navzájom obehnú raz za 25,85 roka. Ani pri najväčšom rozstupe, aký môžu dosiahnuť, od seba nie sú vzdialené ani len jedinú oblúkovú sekundu. Obe sú rovnakého spektrálneho typu, F5 V, každá z nich je asi o 25 % hmotnejšia a 2,5-krát väčšia ako Slnko.
Najjasnejšia hviezda súhvezdia je β alebo 43 Com. Nenesie žiadne vlastné meno. Podobne ako naše Slnko, aj ona vykazuje zmenu aktivity v určitom cykle. Ten jej má periódu 16,6 roka, čiže je dlhší ako slnečný. Pri tejto hviezde sa však nenašli ani stopy po planétach, či aspoň po prašnom disku.
Vo Vlasoch Bereniky sa nachádza miesto, do ktorého smeruje galaktická rotačná os, čiže severný galaktický pól. 0,4° od galaktického pólu leží 31 Comae Berenices, hviezda s magnitúdou 4,94, ktorá si zaslúži označenie „severná galaktická polárka“.
Súhvezdie neobsahuje žiadne jasné hviezdy. Niektoré slabšie hviezdičky však tvoria riedku otvorenú hviezdokopu Melotte 111. Má priemer až 5 stupňov, pretože sa nachádza blízko k Zemi. Je od nás vzdialená približne 260 – 283 svetelných rokov, čím patrí medzi naše najbližšie otvorené hviezdokopy. Jej najjasnejšie hviezdy vidno aj voľným okom. Najlepšie sa pozoruje poľným ďalekohľadom s dobrou svetelnosťou. Do kopy sa premieta aj hviezda gama Com, ale fyzicky k nej nepatrí.
Melotte 111 – voľným okom ľahko pozorovateľná a pritom veľmi málo známa otvorená hviezdokopa vo Vlasoch Bereniky. Kredit: Roberto Mura
Hoci je toto súhvezdie málo plošne rozložité, dá sa v ňom pozorovať mnoho galaxií, pretože leží kolmo k rovine Galaxie a zatieňuje ich len minimum hmoty našej Galaxie. Obsahuje aj jednu jasnú guľovú hviezdokopu – M 53 – v blízkosti hviezdy Diadém. Patrí k najvzdialenejším guľovým hviezdokopám od stredu Galaxie. Medzi starými žltými hviezdami typickými pre tento typ objektu má neobvykle veľa mladých, modrých hviezd.
V tomto súhvezdí sa nachádza tzv. Kopa galaxií Coma. Je to obrovské zoskupenie galaxií vo vzdialenosti asi 350 miliónov ly. Naprieč meria asi 10 miliónov ly. Má desiatky tisíc členov, ale aj veľkými ďalekohľadmi ich vidíme len niečo vyše tisíc.
Najznámejšia galaxia súhvezdia je M 64 – Čiernooká galaxia. S priemerom 160 000 ly je druhým najväčším objektom v Messierovom katalógu. Názov dostala podľa tmavej oblasti na sever od stredu tejto špirálovej galaxie. Je zvláštne, že tmavý prachový prstenec neobieha jadro v rovine rotácie zvyšku galaxie. Vnútorná časť M 64 navyše rotuje opačným smerom než vonkajšia. Je to pravdepodobne následok splynutia dvoch galaxií s opačnou rotáciou. To je vzácny úkaz – doteraz sú známe len tri takéto galaxie.
Ihlicovitá galaxia NGC 4565 na zábere Európskeho južného observatória. Kredit: eso.org
NGC 4565 je zase jednou z najkrajších ihlicovitých galaxií na oblohe, čiže špirálových galaxií, na ktoré sa dívame z boku. Napriek tomu, že je úzka a teda ťažko pozorovateľná, vidieť ju už prístrojom s priemerom objektívu 10 cm. Je zvláštne, že ju nezaznamenal už Charles Messier.
NGC 4725 je zase špeciálnym prípadom špirálovej galaxie, pretože má len jedno rameno. Toto rameno má však rozpätie väčšie než celá naša Galaxia – 140 000 ly.
NGC 4651 – Galaxia Dáždnik. Kredit: R. Jay GaBany
NGC 4651 je tiež zvláštna špirálová galaxia. Na dlhoexponovaných snímkach sa ukázala slabá štruktúra v tvare dáždnika vychádzajúca z nej s rovnakou dĺžkou ako samotná galaxia. Zaslúžila sa o jej meno – Galaxia Dáždnik. Skladá sa zo slapového prúdu hviezd, pozostatku po inej rozpadnutej galaxii.
Mapa Vlasov Bereniky. Autor: Jana Plauchová
Čiernooká galaxia M 64 na zábere Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Kredit: hubblesite.org
