Hoci Vodnár nemá výrazný obrazec, patrí k najstarobylejším súhvezdiam. Všetky dávne civilizácie si toto súhvezdie spájali v rôznych formách s vodou, s dažďom, záplavami, morom, či dokonca s vínom. V ich dobe totiž Slnko putovalo Vodnárom v období, keď začínalo daždivé počasie.

Alfa Aquarii nesie názov Sadalmelik alebo Sadalmelek. Znamená „šťastná hviezda kráľa“, ale dôvod takéhoto označenia nepoznáme. Hoci niektoré zdroje uvádzajú, že je najjasnejšou hviezdou Vodnára, v skutočnosti má o pár stotín vyššiu magnitúdu ako beta. Podobne ako známejšia Mintaka v Orióne nám naznačuje, kadiaľ prechádza oblohou svetový rovník. Sadalmelik je žltý nadobor.

Názov hviezdy beta Aquarii, Sadalsuud, znamená v origináli „najšťastnejšia hviezda“, či „najšťastnejší zo šťastných“, prípadne „šťastná hviezda pre celý svet“. Je to, rovnako ako Sadalmelik, nadobor spektrálneho typu G. Nejde o náhodu. Sadalsuud vznikol v rovnakej hviezdnej asociácii ako Sadalmelik. Keďže mali podobnú počiatočnú hmotnosť a vek, sú v rovnakých fázach vývoja.

Sadachbia, gama Aquarii, dostala pomenovanie na základe arabského názvu „Al Sad al Alibiyah, „šťastná hviezda stanov“. Pri jej heliaktickom východe totiž nomádi, kočovní obyvatelia saván a púští v Arábii, opúšťali svoje zimné táboriská a vydávali sa so stanmi na cestu za čerstvými pasienkami.

Delta Aquarii sa nazýva Skat. Údaje zo sondy Hipparcos síce naznačujú, že by mohlo ísť o binárny systém, ale jeho vzájomná obežná dráha by mala fyzikálne nemožné parametre. 25. septembra 1756 pozoroval nemecký astronóm Christian Mayer v blízkosti Skatu „hviezdu“, ktorú takmer o 25 rokov neskôr Charles Messier pokladal za kométu. V skutočnosti však títo dvaja a okrem nich aj ďalší astronómovia pozorovali dovtedy neznámu siedmu planétu Slnka, Urán. Tiež vo Vodnárovi objavil v roku 1846 berlínsky hvezdár Johann Gottfried Galle ďalšiu planétu slnečnej sústavy, Neptún.

Lambda Aquarii s neveľmi známym menom Hydor zakončuje prúd hviezd lejúci sa z Vodnárovho pohára. S tým súvisí aj jej meno značiace jednoducho „voda“. Na rozdiel od Sadalmeliku, ktorý vyznačuje svetový rovník, Hydor ukazuje polohu ekliptiky.

Okolo červeného trpaslíka Gliese 876 s tretinou hmotnosti Slnka obieha prvá objavená terestrická exoplanéta pri plazmovej hviezde.

Nedávno upútala pozornosť astronómov slabá hviezda, pri ktorej bolo objavených až sedem planét – všetko terestrické.  Dostala označenie TRAPPIST-1. Až tri jej planéty sú v obývateľnej zóne! Tiažové zrýchlenie na väčšine z týchto siedmich planét je podobné tiažovému zrýchleniu na povrchu Venuše. Na týchto planétach bola objavená aj voda, a dokonca v oveľa väčších množstvách ako na Zemi. Tieto informácie, prirodzene, rozpútali veľa špekulácií o živote v tejto sústave. Je však otázne, či atmosféry týchto planét neničí intenzívny hviezdny vietor.

Na to, že Vodnár je ďaleko od Mliečnej cesty, obsahuje pomerne veľa zaujímavých objektov, ktoré nie sú galaxiami. Guľová hviezdokopa M 2 patrí medzi najkrajšie guľové hviezdokopy na oblohe. V tesnej blízkosti hviezdokopy by sa mal nachádzať objekt NGC 7088 v podobe slabej nepravidelne oválnej hmloviny. Hmlovina spojená s guľovou hviezdokopou by bola unikátna. Žiaľ, zrejme neexistuje. Hoci ju videlo niekoľko skúsených pozorovateľov, ani do dnešných čias sa ju nepodarilo fotograficky zachytiť.

M 73 (NGC 6994) je objekt zvláštny tým, že to vlastne nijaký objekt nie je. Ide iba o náhodné zoskupenie (asterizmus) štyroch slabých hviezd v zdanlivej blízkosti M 72.

Veľmi známa je planetárna hmlovina NGC 7293 s názvom Helix, v slovenčine Slimák. So vzdialenosťou uvádzanou v širokom rozsahu 590 až 700 ly je to naša najbližšia a súčasne (napriek chýbajúcemu Messierovmu označeniu) najjasnejšia planetárna hmlovina na oblohe. Spočiatku bola považovaná za jednoduchú závitnicu, pozorovania Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom a 4 m ďalekohľadom Blanco v Čile však ukázali, že jej tvar je zložitejší.