Zajac bol obľúbená korisť lovca Orióna. Je preto podivné, že obrazec tohto súhvezdia kartografi kreslili často ako spiaceho zajaca, aj keď by mal utekať o život pred prenasledujúcim Veľkým psom a samotným Oriónom.

Najjasnejšia hviezda, alfa Leporis, má arabský názov Arneb, čo vzniklo z arabského pojmu „Al Arnab“ a znamená „zajac“. Po fyzikálnej stránke sa dosť podobá Canopu z Kýla, druhej najjasnejšej a podstatne bližšie ležiacej hviezde oblohy.

Okrem Arnebu sa v súhvezdí nachádza už len jedna hviezda jasnejšia než tretia magnitúda, a tou je beta Leporis, Nihal. Jeho názov pochádza z arabského slova „Al Nihal“, v preklade „ťava“ alebo „smädné ťavy“. Toto označenie dali Arabi pôvodne štvorici hviezd, do ktorej okrem bety patrila aj alfa, gama a delta. Spektrum Nihalu je obohatené o ytrium a ďalšie na Zemi sa zriedkavo vyskytujúce prvky.

Dvojhviezdu gama Leporis dokáže ľahko rozlíšiť aj polovnícky ďalekohľad. Obe zložky sú k nám pomerne blízko, len 27 ly vzdialené. Iota Leporis predstavuje náročnú dvojhviezdu na rozlíšenie. Dvojica je gravitačne previazaná, no zároveň vzájomne taká vzdialená, že z jej doteraz pozorovaného orbitálneho pohybu sa nedá určiť doba ich vzájomného obehu.

Epsilon Leporis je oranžový obor s neznámou hmotnosťou v neistom štádiu vývoja. Rotuje veľmi pomaly, s jednou otočkou za 1,3 roka.

Zeta Leporis je mladá a extrémne rýchlo rotujúca hviezda typu A. Obklopuje ju disk materiálu ťahajúci sa zo vzdialenosti minimálne 3 au od hviezdy. Zdá sa, že disk je usporiadaný do prstencov. Planéty sa v ňom však nenašli.

Lambda Leporis, hviezda v predĺžení pravého ucha Zajaca, je modrobiely podobor. Vzhľadom na svoj spektrálny typ rotuje pomerne pomaly. To ale môže byť spôsobené aj tým, že jej os mieri viac-menej na nás.. Podobne pomaly rotuje aj ďalšia modrobiela hviezda, mí Leporis. Patrí medzi takzvané ortuťovo-horčíkové hviezdy. Zastúpenie ortuti voči vodíku v jej spektre je v porovnaní so Slnkom 70 000-krát vyššie. Hviezda zároveň vysiela silné röntgenové žiarenie, ktorého pôvod sa pripisuje neviditeľnému spoločníkovi.

Zaujímavým objektom je krvavo červená premenná hviezda R Leporis. Nazýva sa Hindova hviezda. Je netypického spektrálneho typu C, jedna z najjasnejších hviezd tejto skupiny. So vzdialenosťou približne 1 100 ly je aj jednou z našich najbližších uhlíkových hviezd. Tento červený obor mení svoju jasnosť pulzovaním. Pulzovanie uvoľňuje do okolia oblaky uhlíka, ktoré pohlcujú modrú zložku jeho spektra. Preto sa hviezda javí byť ešte červenšou než je v skutočnosti. Pre charakteristickú farbu sa nazýva tiež Purpurová hviezda. Hmotu stráca skoro stomiliónkrát rýchlejšie, než ju stráca Slnko prostredníctvom slnečného vetra. Vo vzniknutých obálkach vyvrhnutého materiálu bol objavený tiež kyanovodík. Množstvo uhlíka vo vesmíre, vrátane toho v našich telách, pochádza z takýchto hviezd. Po odvrhnutí všetkých obálok sa hviezda zmení na planetárnu hmlovinu a jej jadro na masívneho bieleho trpaslíka.

Zvláštnosťou je objekt označený ako Gliese 229B, čo je náš najbližší a súčasne najchladnejší známy hnedý trpaslík. Delí ho od nás vzdialenosť iba 19 svetelných rokov. Sprevádza jasnejšieho červeného trpaslíka Gliese 229A. Gliese 229B celkovo vydáva 100-krát menej energie ako najmenej žiarivá hviezda, pričom jeho hmotnosť sa rovná asi 40-násobku hmotnosti Jupitera. Je teda na rozhraní medzi najväčšou planétou a najmenším hnedým trpaslíkom. Aby v jeho jadre mohli prebiehať aspoň nejaké termonukleárne reakcie, potreboval by mať minimálne dvakrát väčšiu hmotnosť.

Planetárna hmlovina IC 418 je známa ako hmlovina Spirograf. Ešte pred niekoľkými tisíckami rokov by bola z nášho pohľadu červeným obrom. Odhodením jeho vonkajších obálok vznikla mladá planetárna hmlovina s priemerom zatiaľ iba 0,1 svetelného roka.