Čo si dá naša čierna diera pod zub

  • Marcel Škreka | 5 Január 2012
    Stelárna astronómia
Schéma okolia obrej čiernej diery v strede našej Galaxie Sagittarius A*. Dráhy blízkych hviezd sú vyznačené modrou, dráha oblaku červenou. Obrázok: ESO/MPE/Marc Schartmann
K obrej čiernej diere nachádzajúcej sa v jadre našej Galaxie sa čoraz rýchlejšie približuje plynný oblak s hmotnosťou troch Zemí. Medzinárodný tím astronómov očakáva, že čierna diera tento oblak  čoskoro pohltí. Objav uskutočnil medzinárodný tím astronómov pomocou ďalekohľadu VLT vybaveného adaptívnou optikou.

V samotnom strede Galaxie sa nachádza Sagittarius A*, čierna diera s hmotnosťou 4,3 milióna Sĺnk, ktorú obklopuje plyn a množstvo hviezd. Pohyb vodíkovo-héliového oblaku sledovali astronómovia počas siedmich rokov. Počas tohto obdobia sa jeho rýchlosť 2200 km/s zdvojnásobila. Na svojej výstrednej dráhe sa v roku 2013 dostane do vzdialenosti 40 miliárd km od horizontu udalostí čiernej diery, kde ho slapové sily roztiahnu a roztrhajú. Jeho teplota narastie zo súčasných 280 na milióny °C, čo stačí k tomu, aby látka v oblaku výrazne žiarila v röntgenovej oblasti spektra. Oblak bude pravdepodobne rozdelený na 2 časti, z ktorých jedna vytvorí akrečný disk hmoty špirálujúcej do čiernej diery a druhá časť odletí preč a už nikdy sa nevráti.

Prostredie okolo Sagittaria A* je natoľko preplnené hviezdami a plynom, že rozlíšenie akrečného disku je nad možnosti aj tých najväčších optických ďalekohľadov, hoci rádiovým interferometrom by sa to mohlo podariť. Správanie plynu pri zrýchľovaní k čiernej diere môže odhaliť niektoré tajomstvá o tom, ako sa čierne diery kŕmia okolitým materiálom.

Plyn z oblaku však bude najprv kolidovať s materiálom prítomným v už existujúcom akrečnom disku. Vedci preto dúfajú, že zo zmien v röntgenovom a infračervenom žiarení budú schopní určiť vlastnosti plynu v okolí čiernej diery, ako napr. jeho hustotu, rýchlosť rotácie a intenzitu magnetického poľa. Tieto poznatky budú následne porovnané so správaním sa aktívnych jadier iných galaxií, čo nám umožní lepšie pochopiť omnoho mohutnejšie procesy v nich prebiehajúce.

Čierna diera v centre našej Galaxie je relatívne pokojná. Vyžaruje stomilión krát menej, ako keby bola plne aktívna. Len z času na čas zhltne malé sústo v podobe plynného oblaku alebo hviezdy, ktorá sa dostane príliš blízko. Vieme však, že v minulosti došlo aj k výraznejším zvýšeniam aktivity. Prezrádzajú to svetelné echá vznikajúce na vzdialenejších plynných oblakoch, ktoré je možné pozorovať aj po storočiach.

Tento oblak pravdepodobne neuvoľní až také množstvo energie, no efekt môže byť podobný. Ako to bude naozaj zistíme v nasledujúcich rokoch.