Predchádzajúci diel seriálu

Z kedysi populárnych vedeckých misií tak zostala v 21. storočí len jedna jediná – naša misia STS-107. Za označením STS, ktoré značí Space Transport System, sa nachádza poradové číslo, v akom bola schválená. Vzhľadom na prioritu v budovaní stanice však Columbia neletela ako stosiedma, ale až ako stotrinásta v poradí.

Let navyše zdržali ďalšie okolnosti. Orbiter Columbia jednak začiatkom tretieho tisícročia prechádzal veľkou údržbou a modernizáciou – predsa len, technológie sa od sedemdesiatych rokov, v ktorých bola postavená, značne posunuli vpred. Tieto vylepšenia Columbiu tiež odľahčili o zhruba 500 kg. Aj tak však zostala preferovaným strojom práve pre vedecké misie, lebo pre svoju pretrvávajúcu vysokú hmotnosť – v tej dobe 80,7 tony – a teda nízku nosnosť sa nehodila na vynášanie ťažkých modulov k ISS. Predsa len sa však uvažovalo aj o tom, že by sa aj Columbia upravila na to, aby mohla výpravy k Medzinárodnej vesmírnej stanici podnikať. K tomu však už nestihlo dôjsť.

Úpravy prebiehali už od roku 1999, ale na Kennedyho vesmírne stredisko sa raketoplán vrátil až 5. marca 2001. Nie však na to, aby odštartoval na misiu STS-107. Prioritu dostala misia STS-109 na urýchlenú opravu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Po misii Columbia úspešne pristála 12. 3. 2002. Nikto netušil, že to bolo naposledy.

Následne, ako vždy, sa Columbia presunula do jedného z troch hangárov OPF (Orbiter Processing Facility), aby začala jej sedemmesačná príprava na nasledujúci let. Do ktorého hangáru presne ju umiestnili, to NASA po teroristických útokoch 11. 9. 2001 nezverejňovala. Tento let však sprevádzali ešte prísnejšie bezpečnostné opatrenia ako ostatné, výrazne sa napríklad rozšírila bezletová a bezlodná zóna okolo kozmodrómu. Zvýšené opatrenia sa vykonávali kvôli istému členovi posádky. Je teda čas si posádku misie STS-107 predstaviť.

Pre vedecké misie bolo typické, že lietali s plným alebo takmer plným počtom členov posádky. Inak to nebolo ani v prípade Columbie – v roku 2000 ich na túto misiu vymenovali sedem. Existuje niekoľko zaujímavých, i keď pre katastrofu nepodstatných podobností tejto posádky s tragicky zahynutou posádkou Challengera. V oboch posádkach bolo po päť mužov a dve ženy; v oboch mali všetci členovia posádky len jednu alebo žiadnu predošlú letovú skúsenosť; v oboch bol jeden muž čiernej farby pleti a jeden člen posádky budiaci mimoriadnu pozornosť médií. V Challengeri to bola učiteľka Christa McAuliffeová, prvá civilistka na palube tohto stroja. U Columbie to bol Ilan Ramon, prvý astronaut zo štátu Izrael. Na palubu sa dostal ako špecialista pre obsluhu izraelského experimentu MEIDEX. Tento experiment, ktorého cieľom bolo sledovanie prachu nad oblasťou Stredozemného mora z vesmíru, si tiež vyžiadal, aby mal sklon dráhy raketoplánu k rovníku pri misii STS-107 hodnotu 39°. A takýto sklon dráhy zase znemožňoval Columbii, aby sa v prípade odhalenia rizika pri pristávaní zachránila na vtedy budovanej stanici ISS. V tom by jej okrem sklonu dráhy však bránilo aj množstvo ďalších prekážok.

Ilan Ramon bol štyridsaťosemročný plukovník izraelského letectva. Jeho matka a babička prežili Osvienčim a z tohto dôvodu si vzal do vesmíru spomienkové predmety na ľudí, ktorí zahynuli počas holokaustu. Medzi nimi aj kresbu Mesačná krajina od Petra Ginza, nadaného chlapca, ktorý zahynul v nacistickom koncentračnom tábore. Zaujímavosťou je, že Ramon nebol prvý človek židovského náboženského vyznania vo vesmíre. Prvou židovkou sa stala Judith Resniková, ktorá ale takisto zahynula pri rozpade raketoplánu a to raketoplánu Challenger.

Ramon nebol jediný človek na palube Columbie narodený mimo USA. Druhým takýmto členom posádky bola astronautka Kalpana Chawlová pochádzajúca z Indie. Získala americké štátne občianstvo, ale India sa k nej hrdo hlásila. Stala sa prvou v Indii narodenou ženou vo vesmíre, a to už v roku 1997, keď absolvovala svoj prvý let raketoplánom.

Veliteľom misie STS-107 sa stal Rick D. Husband, štyridsaťpäťročný plukovník vojenského letectva. Do pilotného kresla si sadol štyridsaťjedenročný William C. McCool, námorný veliteľ, pre ktorého išlo o prvý let. Užitočnému zaťaženiu (Spacehabu) velil Afroameričan Michael P. Anderson, štyridsaťtriročný podplukovník. Ďalšími letovými špecialistami boli štyridsaťšesťročný pilot a lekár, bývalý cirkusový akrobat David M. Brown a štyridsaťjedenročná lekárka s praxou na ponorkách Laurel B. Clarková. Všetci členovia posádky s výnimkou Davida Browna boli ženatí/vydaté, aj Brown mal vážnu známosť. Piati z nich mali deti, Ramon štyri, McCool tri, Husband a Anderson po dve, Clarková jedno.

Pokračovanie