Vesmírny ďalekohľad CoRoT objavil exoplanétu len 1,5 krát väčšiu ako Zem, obiehajúcu Slnku podobnú hviezdu. Objav tak malej planéty nie je pre vedcov prekvapením, lebo CoRoT bol zostrojený presne za týmto účelom. Planéta pri 20 hodinovom obehu okolo hviezdy, prechádza z nášho pohľadu popred jej disk a na istý čas pritom zoslabí jej svetlo, ktoré následne zaznamená fotometer.

Spolu s planétou COROT-Exo-7b dnes poznáme už 337 extrasolárnych planét. Väčšinu z nich tvoria plynné obry typu Jupitera, alebo Neptúna, no vo vesmíre je nepochybne väčší počet ľahších planét ako hmotnejších. Fakt, že takmer všetky známe exoplanéty sú hmotnejšie ako Neptún, je spôsobený metódou ich hľadania. Nazýva sa metóda radiálnych rýchlostí a vyžaduje, aby planéta bola čo najhmotnejšia. CoRoT však dokáže priamo zmerať priemer exoplanéty prechádzajúcej popred hviezdu, preto mu nerobí problém zaznamenať aj menšie telesá.

Pri objave pomohli aj pozemské ďalekohľady na ESO (Európske južné observatórium), 80-cm ďalekohľad astrofyzikálneho inštitútu na Kanárskych ostrovoch a Kanadsko-Francúzsko-Hawaiiský ďalekohľad na hore Mauna Kea.

Planéta COROT-Exo-7b nie je vôbec obývateľná, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Okolo svojej materskej hviezdy obieha po tesnej dráhe, jej povrch je nahrievaný na 700 až 1200 K (1000 - 1500 °C). V závislosti od hustoty planéty ju pri takýchto teplotách pokrýva buď láva, alebo hrubá vrstva oblakov. Môže byť dokonca zložená z rovnakého množstva kamenia a vody.

Vedcov rovnako zaujíma aj vnútorná štruktúra planéty, lebo COROT-exo-7b by mohla reprezentovať planétu pokrytú oceánmi. Podľa teórie by takéto planéty, pokryté sčasti ľadom, mali vznikať ďalej od hviezdy a postupne sa posúvať smerom k nej za súčasného topenia ľadu.

Tento objav je dôležitý krok k porozumeniu formovania a vývoja našej vlastnej planéty a posunul nás k objavovaniu ešte menších, Zemi podobných planét.

Hľadanie takýchto telies bude mať na hlavnom programe ďalekohľad Kepler, ktorý má byť vypustený 5. marca 2009.



(zdroj:astronomynow.com)