Dokončuje sa najdetailnejšia mapa blízkeho vesmíru

  • Milan Šranko | 11 Máj 2009
    Galaxie a hlboký vesmír

Medzinárodný tím astronómov kompletizuje podrobný prehľad galaxií v blízkom vesmíre, ktorý nemapuje len ich umiestnenie, ale upresňuje aj smery a rýchlosti ich pohybu.


Pri sledovaní vzájomnej gravitačnej interakcie galaxií, môžu astronómovia mapovať pôsobenie gravitačných síl v miestnom vesmíre. Pomáha nám to lepšie pochopiť rozloženie viditeľnej i neviditeľnej hmoty v celom vesmíre.

„Svetlo môže byť v medzigalaktickom prostredí pohltené, ale gravitácia sa ukryť nedá,“ hovorí Heath Jones, hlavný výskumník Six-Degree Field Galaxy Survey (6dFGS). Tím je tvorený vedcami z Austrálie, Veľkej Británie a USA. Projekt sa realizoval s britským 1,2 metrovým Schmidtovým ďalekohľadom umiestneným vo východnej Austrálii na Anglicko-austrálskom observatóriu.

„Podstatou tohto výskumu je po prvé: zmeraním červených posuvov galaxií zobraziť geografiu miestneho vesmíru na južnej pologuli a za druhé: meranie vzdialeností až 10 tisíc galaxií, keďže doteraz sme mali dáta len pre zhruba tisíc galaxií z južnej hemisféry,“ vysvetľuje John Lucey z Durhamskej univerzity.

Prieskum zaberá takmer 80% južnej oblohy a odhaľuje umiestnenie zhlukov a reťazcov galaxií ako aj vyše 500 dutín, v ktorých sa nenachádzajú takmer žiadne galaxie  „Už skôr sme poznali mnohé hlavné štruktúry, ale ešte dobre nevieme ako sa vlákna spájajú navzájom.“ Nepravidelné usporiadanie hmoty astronómom napomôže  zmerať vlastnú rýchlosť galaxií.

„Ak chcete merať vlastnú rýchlosť, musíte zmerať vzdialenosť galaxií,“ hovorí Lucey. „Vesmír expanduje rovnomerne, ale veľký zhluk vesmírneho materiálu spomaľuje expanziu okolo hustých oblastí. Takže ak meriame vlastnú rýchlosť, môžeme zmerať rozloženie hmoty vo vesmíre vo veľmi veľkých škálach.“

Obzvlášť zaujímavým javom na južnej pologuli, pripomína Lucey, je fenomén známy ako Veľký atraktor, oblasť vesmíru, smerom ku ktorej dochádza k zrýchľovaniu galaxií. „Jedným z kľúčových cieľov je zmerať oveľa viac vlastných rýchlostí, aby sme mohli konečne povedať, čo to ten Veľký atraktor je, keďže je tu polemika, či sa jedná o lokálny fenomén, ktorý nie je až tak ďaleko, alebo je zrýchľovanie spôsobené iným, vzdialenejším objektom.“

Predpokladalo sa, že na príčine je rozsiahla superkopa galaxií Shapley. „Pri meraní vlastných rýchlostí môžete mapovať najrôznejšie veci,“ tvrdí Lucey a konštatuje, že toto bude zamestnávať jeho tím ešte niekoľko mesiacov až rokov.

Meranie špecifických rýchlostí sa opiera o meranie šírky spektrálnych čiar vo svetle prichádzajúcom z galaxie. To vyžaduje spektrograf s vysokým rozlíšením, špeciálne postavený pre prehliadku 6dFGS, ktorý dokáže zmerať zároveň  až 150 spektier, a tak pokryť väčšinu južnej pologule v primeranom časovom rozsahu. Od koncepcie výskumu až k dosiahnutiu prvých výsledkov už ubehlo takmer desať rokov.