V čase pred 3,9 miliardami rokov, keď bola Zem posiata krátermi po dopade veľkých asteroidov, život z nej úplne nezmizol, ale mohol sa udržať na primitívnej úrovni.

Nová štúdia amerických astrobiológov z Coloradskej univerzity ukazuje dvojakú tvár asteroidov. O tom, že zrážka Zeme s asteroidom mala katastrofálne následky pre život na našej planéte, vieme. Nová štúdia ukazuje, že zrážky s asteroidmi v raných dobách vývoja Zeme pred približne štyrmi miliardami rokov nemuseli kompletne sterilizovať našu planétu. Naopak, táto udalosť mohla urýchliť rozvoj organizmov na Zemi. Tvrdí to práca publikovaná v máji t.r. časopisom Nature.

Nemôžme si predstavovať život v podobe, akej ho poznáme dnes. Šlo o jednoduché mikroorganizmy a asteroidy ovplyvňujúce ich vývoj mohli mať veľkosť aj ako dnešné Rumunsko.

Výskum sa zameral na obdobie, ktoré poznáme ako „neskoré veľké bombardovanie“. Začalo približne pred 3,9 miliardami rokov, trvalo 20 až 200 miliónov rokov a bolo skutočne mohutné. Pohľad na Mesiac o tom vypovedá asi najzjavnejšie.

Výsledky modelovania tejto etapy vývoja našej planéty sú pomerne prekvapujúce. Pokiaľ ide o život na súši, toto veľké bombardovanie viedlo k zániku všetkého živého na pevninách. Iná situácia bola, čo sa týka života vo vode. Tento mohol prežiť a dokonca sa jeho vývoj aj urýchliť. A to najmä vďaka faktu, že bombardovanie zvýšilo teplotu zemského povrchu aj oceánov.

Zaujímavým zistením je, že život a živé organizmy sa na našej planéte skutočne vyskytovali už v období pred 4 miliardami rokov, čiže pred týmto veľkým bombardovaním. Život na našej planéte sa objavil prakticky takmer v rovnakom čase ako prvé oceány vody.

Život na súši, ktorý mal vtedy formu len mikroskopických organizmov, bol veľkým bombardovaním prakticky úplne zničený, a to dokonca opakovane. Avšak v tom istom čase sa vplyvom týchto zrážok mohlo vytvárať vhodné prostredie pod povrchom s množstvom trhlín a preliačin a aj hydrotermálnych javov, čo zas naopak život na Zemi podporovalo.

Všetok zostávajúci mikrobiálny život na Zemi by mohol nájsť útočisko práve na týchto miestach. A pokiaľ by ešte v tej dobe neexistoval, mohol sa objaviť a sústreďovať práve tam.

Dokonca aj za najextrémnejších podmienok, pre ktoré bol vypočítaný daný model, nemohlo mať bombardovanie úplný sterilizačný účinok. Panuje zhoda v tom, že hypertermofilické (teplomilné) mikroorganizmy by mohli byť najstaršou formou života na Zemi, ktorá prežila ešte z čias prastarej biosféry.

Výsledky výskumu tiež podporujú potenciálne možnosti pre pretrvanie mikrobiálneho života na iných planétach ako napríklad Marsu, ktorých povrch bol premenený bombardovaním asteroidmi.



(zdroj:www.planetky.cz)