8. októbra 2011 sa očakáva mimoriadne vysoká aktivita meteorického roja Drakoníd. Jedná sa o obvykle slabý a málo preskúmaný roj, charakteristický veľmi pomalými no pomerne jasnými meteormi. V rokoch 1933 a 1946 boli pozorované mimoriadne maximá (ZHR viac ako 10 000) spôsobené prúdom častíc uvoľnených z materskej kométy 21P/Giacobini-Zinner pri prechode perihéliom v roku 1900. Tento rok má Zem opäť prejsť najhustejšími časťami tohto vlákna, ako aj ďalšími vláknami meteoroidov uvoľnených v 19-tom storočí. Očakávané ZHR však neprekračuje 1000 ani podľa najoptimistickejších scenárov.
Predpovede sú postavené na dvoch dôležitých parametroch, ktorých hodnota je len odhadovaná. Nakoľko bola kométa objavená roku 1900, jej dráhu a aktivitu v predchádzajúcich storočiach bolo potrebné aproximovať na základe dostupných dát a teda aj s pomerne veľkou chybou. Pritom práve tieto parametre sú podľa teoretických modelov kľúčové pri výpočtoch aktivity meteorických rojov.
Kométy si môžeme zjednodušene predstaviť ako špinavé snehové gule, pričom sneh alebo ľad nie je len z vody ale aj zo zmrznutých plynov napr. dusíka (vzduchu), oxidu uhličitého a uhoľnatého, metánu či amoniaku. “Špinu” predstavujú pevné kamenné či kovové častice vo veľkostnej škále od zlomku milimetra po niekoľko metrov. Tieto objekty sa obvykle pohybujú po eliptickej dráhe s veľkou excentricitou a tak podľa druhého Keplerovho zákona väčšinu času strávia ďaleko od Slnka, kde sa pri extrémne nízkych teplotách správajú ako pevné telesá. No pri priblížení k Slnku, cca. vo vzdialenosti obežnej dráhy Marsu, začína ľad sublimovať a uvoľnené pevné častice - meteoroidy sa už nepohybujú po presne rovnakej dráhe ako materské teleso.
Tvar a zloženie vlákna meteoroidov uvoľneného z kométy pri prechode perihéliom ďalej ovplyvňuje celý rad činiteľov. Na menšie častice má dominantný vplyv najmä tlak slnečného žiarenia a slnečného vetra (prúd častíc urýchlených magnetickým poľom). Na väčšie zas gravitačné poruchy planét a pod. Keď Zem (prípadne iné teleso s plynným obalom) prechádza dráhou kométy, meteoroidy vyvolávajú pri prelete atmosférou optické javy – meteory. Z pohľadu pozorovateľa na povrchu sa potom zdá akoby všetky meteory vylietali z jedného bodu – radiantu. Aktivita, množstvo a jasnosť meteorov roja sú teda ovplyvnené tým, ktorou časťou prúdu meteoroidov Zem prechádza a nakoľko boli jednotlivé vlákna častíc rozptýlené.
Z dráhových parametrov 21P/Giacobini-Zinner vyplýva, že gravitačné vplyvy, ktoré sú dominantné u väčších častíc schopných vytvoriť v atmosfére meteor, vlákna príliš nedeformujú. To má za následok, že meteory budú sústredené vo väčších počtoch v pomerne krátkych časových úsekoch, zodpovedajúcich vláknam uvoľneným pri jednotlivých prechodoch materskej kométy perihéliom (obrázok).
Zdroj: J. Vaubaillon, IMCCE
Iným dôsledkom tohto stavu je však aj to, že pokiaľ Zem netrafí pomerne úzko ohraničený zhluk častíc, je roj prakticky neaktívny. To je ďalší dôležitý parameter, prečo sa o drakonidách vie tak málo a prečo sú predpovede také problematické. Pozorovania sú preto mimoriadne hodnotné a nemali by sme si nechať túto príležitosť ujsť, najbližších 40 rokov sa totiž žiadny výraznejší nárast aktivity neočakáva.
Podľa najlepších dostupných predpovedí sa očakávajú dve maximá so stredom o 19:09 h LSEČ – ZHR cca 60 (veľmi neisté - prúd častíc uvoľnených pred objavom materského telesa) a 21:57 h LSEČ – ZHR 600. Chyba v čase je približne 1 h a hodnoty odhadovanej maximálnej aktivity sa pohybujú od ZHR 60 do 800. Do pozorovania však výrazne zasiahne Mesiac, ktorý bude svojím jasom počet reálne viditeľných meteorov znižovať.
Koeficient ZHR udáva predpovedaný počet rojových meteorov za hodinu ktoré môže vidieť jeden pozorovateľ v prípade, že je radiant v zenite, limitná magnitúda je 6.5 a počasie je ideálne. Reálne môže jeden pozorovateľ aj za dobrých podmienok vidieť len časť tohto počtu.
(zdroj:www.imo.net)
Radiant meteorického roja Drakoníd. Zdroj: IMO
