Umelecké stvárnenie kolabujúcej atmosféry na Io počas jeho prechodu tieňom Jupitera. S tým súvisiaci pokles teploty spôsobí mrznutie oxidu siričitého, ako je viditeľné na ľavej časti mesiaca, ktorá sa už dostala do tieňa. Kredit: SwRI/Andrew Blanchard

Ďalekohľad Geminy sledoval tenkú atmosféru Jupiterovho mesiaca Io. Pozorovania ukázali, že atmosféra zažíva počas každého obehu mesiaca okolo planéty dramatické zmeny súvisiace s častými prechodmi mesiaca tieňom Jupitera. V tieni teplota atmosféry Io rapídne klesá.

Tenká atmosféra Io pozostáva hlavne z oxidu siričitého (SO₂), ktorý do nej dopĺňajú časté sopečne erupcie. Pri vnorení sa mesiaca do Jupiterovho tieňa klesne teplota natoľko, že plynný SO₂ začne vymŕzať na mesačný povrch. Po vynorení z tieňa sa ľad SO₂ premieňa priamo na plyn (sublimuje) a atmosféra sa obnoví.

Podľa nameraných údajov začína atmosféra vymŕzať, keď teploty poklesnú zo 125K (-148°C) na slnku na 105K (-168°C) v tieni. Zákryt trvajúci 2 hodiny nastáva počas každého obehu mesiaca okolo Jupitera, ktorý trvá 1,7 pozemského dňa. Atmosféra tak podlieha periodickým zmenám, pri ktorých takmer celá zaniká a znova vzniká.

Atmosféru Io sa počas zákrytu nepodarilo pozorovať priamo, lebo v tieni Jupitera je to takmer nemožné. Jej nezvyčajné chovanie bolo odhalené až na základe meraní tepelného vyžarovania atmosféry.

Tieto pozorovania sa uskutočnili počas dvoch nocí v novembri 2013, keď bol Io od Zeme vzdialený viac ako 670 milión km. Vždy bol pozorovaný vstup aj výstup z Jupiterovho tieňa počas 40 min pred a po zákryte.

Io je vulkanicky najaktívnejším telesom slnečnej sústavy. Mohutné gravitačné pôsobenie Jupitera sústavne deformuje teleso mesiaca, čím ho ohrieva, a takto nahromadená energia sa následne uvoľňuje vulkanickou činnosťou. Sopky na Io vyvrhujú roztavené bazaltické horniny v prúdoch tvaru dáždnika do výšok okolo 480 km. Lávové toky majú dĺžku niekoľko 100 km.

Tento objav je dôležitý aj pre jeho načasovanie so sondou Juno, ktorá zaparkovala na orbite okolo Jupitera 4. júla tohto roku. Plyny uvoľňované z Io vyplňujú okolie Jupitera a podieľajú sa na vzniku niektorých útvarov v polárnej žiare Jupitera. Ich výskum pomôže rozšíriť naše poznatky o Jupiterovom systéme.



(zdroj:www.gemini.edu)