Nie je to tak dávno, čo každoročne koloval mailový hoax o výnimočnom priblížení sa Marsu k Zemi. Informácie v ňom boli nepravdivé až nemožné. Podivuhodnou zhodou okolností však 27. júla nastane na oblohe situácia, ktorá bude tvrdenia v hoaxe veľmi pripomínať.
V tomto dátume bude totiž planéta Mars vo veľkej opozícii. Značí to, že sa dostane so Zemou do jednej priamky, a súčasne bude na takom mieste svojej výstrednej eliptickej dráhy, že sa k Zemi priblíži viac než pri iných opozíciách. Napomôže tomu aj skutočnosť, že Zem bude zase od Slnka ďalej (v júli každoročne dosahuje afélium) a teda bližšie k Marsu. Jej vzdialenosť od červenej planéty klesne pár dní na to iba na 57,6 milióna kilometrov. Celých pätnásť rokov predtým a sedemnásť rokov potom nebudú tieto dve planéty k sebe tak blízko, hoci Mars sa pravidelne dostáva do opozície každých 2,1 roka. A je zrejmé, že čím je k nám teleso bližšie, tým sú jeho uhlové rozmery na oblohe väčšie. Uhlové rozmery Marsu budú také veľké, ako už dávno nie. Ako to teda bude vyzerať?
V ten istý večer, pred deviatou hodinou, na nebi uvidíme obrovské červené teleso o veľkosti Mesiaca v splne. Nie je to však blízky Mars, ako tvrdil falošný mail. Toto teleso je v skutočnosti Mesiacom, ktorý získal červenú farbu kvôli úplnému zatmeniu. Oba úkazy, opozícia Marsu aj úplné zatmenie Mesiaca, zhodou náhod nastanú v rovnakú noc. A ďalšia náhoda spôsobila, že nielen opozícia, ale aj zatmenie bude výnimočné. Pôjde o najdlhšie zatmenie tohto storočia a jedno z mála, kedy budeme môcť od nás pozorovať celý vstup i výstup Mesiaca z úplného tieňa. Všetko sa navyše udeje v príjemnej pozorovacej hodine na rozdiel od napr. minulého úplného zatmenia Mesiaca, ktoré nastalo 28. 9. 2015 nadránom.
A prečo je Mesiac počas zatmenia červený, nie čierny? Lebo zemská atmosféra láme slnečné svetlo. Ak by sme ju nemali, v úplnom zatmení by Mesiac z oblohy skutočne zdanlivo zmizol. Lom svetla v atmosfére však spôsobí, že svetlo „obtečie“ zaoblený okraj Zeme a osvetlí mesačný povrch dostatočne na to, aby sme ho bez problémov rozoznávali. Červená farba je zase následok rozptylu slnečného svetla dopadajúceho do atmosféry pod značným uhlom. Z rovnakého dôvodu sa obloha sfarbuje do červena počas východu a západu Slnka. Možno vlastne povedať, že zatemnený Mesiac bude dostávať svetlo práve z večerných a ranných častí Zeme, na ktorých majú pozorovatelia červenú oblohu. A táto farba sa preto prenesie aj na nášho najbližšieho prirodzeného spolupútnika.
Mesiac pri predošlom úplnom zatmení – 28. 9. 2015. Zdroj: Commons
Zatmenie Mesiaca, rovnako ako opozícia planéty, nastáva, keď je Mesiac so Zemou a Slnkom viac-menej na jednej priamke. Neznamená to však, že 27. júla Mesiac prekryje Mars. Mesiac síce bude so Zemou takmer v ideálnej priamke (a práve z tohto dôvodu bude jeho zatmenie také dlhé), Mars však vďaka silnému sklonu svojej dráhy z tejto priamky značne vybočuje. Obe telesá bude deliť vzájomný uhlový rozstup 6°. A Mars, napriek svojej blízkosti Zemi, od zatemneného Mesiaca rozoznáme veľmi ľahko. Jeho uhlový priemer bude totiž viac než stokrát menší.
Priblíženie Marsu k Zemi je zároveň pekná príležitosť uvidieť na jeho povrchu veľa detailov. To však iba v prípade, ak bude pozorovateľom priať počasie. A nielen to pozemské, ale aj marťanské. V atmosfére červenej planéty sa totiž už v máji sformovala gigantická búrka, ktorá (dúfajme že) dočasne umlčala aj rover Opportunity. Takéto búrky majú schopnosť zneviditeľniť aj veľké útvary na marťanskom povrchu. Tak či onak sa však 27. júla 2018 ďalekohľad na oblohu namieriť oplatí.
Planéta Mars pri svojej poslednej opozícii – v roku 2016 – ako ju nasnímal Hubblov vesmírny teleskop. Zdroj: Commons
