Dve najtemnejšie hviezde podobné telesá

  • Marcel Škreka | 30 Január 2009
    Stelárna astronómia
Najnovší držiteľ rekordu o najchladnejšie hviezde podobné teleso, je v skutočnosti dvojitá „nedonosená hviezda“, nazývaná hnedý trpaslík. Obe tieto telesá žiaria milión krát slabšie ako Slnko.

Hnedí trpaslíci nie sú ani hviezdy ani planéty. Majú menšiu hmotnosť, a tým pádom aj centrálnu teplotu, aká je potrebná k zapáleniu termonukleárnej reakcii prebiehajúcej napr. v jadre Slnka. Na druhú stranu sú príliš hmotné, aby boli zaradené medzi planéty. Od nich sa odlišujú tým, že v jadrách hnedých trpaslíkov predsa len prebiehajú termonukleárne reakcie, no iného typu ako v klasických hviezdach. Zaraďujeme medzi ne telesá, v ktorých sa premieňa ťažký vodík (deutérium) na ľahké hélium. Rozsah hmotností hnedých trpaslíkov leží približne v intervale 12 až 75 Slnečných hmotností.

Pomenovanie „hnedé trpaslíky“ vychádza z faktu, že od svojho vzniku neustále menia farbu (chladnú). Keby sme mali možnosť vidieť takýto objekt voľným okom, javil by sa nám ako tmavočervený. Vyžarujú málo svetla, a preto sa ťažko hľadajú. Aj z týchto dôvodov bol prvý hnedý trpaslík objavený až v roku 1995. Dnes ich poznáme stovky, no na objavenie ich ešte čaká nespočetné množstvo.

Spitzerov vesmírny ďalekohľad snímal objekt v infračervenom svetle a odhadol jeho povrchovú teplotu na 565 až 635 K. V danej vzdialenosti nebolo zaznamenané žiadne chladnejšie teleso.

Na výpočet jasnosti telesa bolo potrebné zistiť jeho vzdialenosť. Po troch rokoch presných meraní sa zistilo, že je to piaty najbližší hnedý trpaslík vzdialený od nás len 17 ly (svetelných rokov).

Aj po týchto pozorovaniach však stále ostávalo záhadou, prečo je 2 krát jasnejší ako zodpovedá jeho povrchovej teplote. Riešenie spočívalo v tom, že musí vyžarovať z dvojnásobnej plochy a teda namiesto jedného, pozorujeme dvoch hnedých trpaslíkov.  Ich hmotnosti boli odhadnuté na 30 až 40 hmotností Jupitera. Na rozdiel od hviezd vyžarujúcich najmä vo viditeľnom a UV svetle, vyžarujú hnedé trpaslíky hlavne v infračervenej oblasti spektra. Celkovo vyžarujú síce milión krát menej žiarenia ako Slnko, no vo viditeľnom svetle je to ešte 1000 krát menej.

Cieľ ďalšieho výskumu hnedých trpaslíkov spočíva v hľadaní najnižšej možnej hmotnosti a povrchovej teploty týchto zaujímavých telies. Tieto údaje nám pomôžu odpovedať na otázku, ako vznikajú a vyvíjajú sa.