Pomocou výpočtovej kapacity občiansko-vedeckého projektu Einstein@Home určeného k analýze údajov z Fermiho vesmírneho ďalekohľadu výskumníci identifikovali rýchlo sa otáčajúci pulzar, takzvanú „čiernu vdovu“, ktorého žiarenie pomaly, ale isto odparuje sesterskú hviezdu.Pulzar sa okolo svojej osi otáča 377-krát za sekundu. Tento objav umožnil projekt Einstein@Home, dobrovoľnícka sieť tisícov domácich počítačov, ktoré pri nečinnosti preosievali roky pozorovaní z Fermiho ďalekohľadu.
Podľa univerzity v Manchestri, ktorá sa tiež zúčastnila na výskume, by analýza pomocou jediného počítača trvala 500 rokov. Pomocou siete Einstein@Home bola hotová za dva mesiace.
Podozrenie, že v srdci zdroja dnes známeho ako PSR J2039-5617 je pulzar, pretrvávalo už roky. Objaviť pulzácie gama žiarenia však bolo možné len pomocou projektu Einstein@Home.
Astronómovia predpokladali prítomnosť pulzaru v binárnej sústave PSR J2039-5617, ktorý bol známym zdrojom röntgenových a gama lúčov. Definitívne potvrdenie jeho existencie však bolo ťažké.
Ukázalo sa, že pulzar pomaly ničí sesterskú hviezdu, ktorá je asi o šestinu hmotnejšia ako Slnko. Dvojica obehne okolo spoločného ťažiska každých 5,5 hodiny a jasnosť hviezdy sa mení podľa toho, kde na obežnej dráhe sa nachádza.
Zmenu jasnosti J2039-5617 ovplyvňujú dva hlavné procesy. Pulzar zahrieva jednu stranu hviezdy, ktorá preto vyzerá jasnejšie a modrastejšie. Navyše je deformovaná gravitáciou pulzaru, takže pri pohybe na obežnej dráhe sa veľkosť hviezdy vzhľadom k pozorovateľovi mení.
Tieto pozorovania umožnili tímu získať najpresnejšie meranie 5,5-hodinovej obežnej doby dvojhviezdy, ako aj ďalších parametrov systému.
(zdroj:astronomynow.com)
Vykreslenie rýchlo sa točiaceho pulzaru v binárnej sústave. Sesterská hviezda je deformovaná obrovskou gravitáciou pulzaru a pomaly, ale isto sa vyparuje. Obrázok: Knispel / Clark / Max Planck Institute for Gravitational Physics / NASA GSFC
