Je všeobecne známe, že Európske južné observatórium (ESO) je jedným z najvýznamnejších a najvýkonnejších astronomických observatórií na svete. Vedci zo šestnástich členských krajín pracujú na najmodernejších a aj najväčších prístrojoch svojho druhu skúmajúcich vesmír okolo nás. Pri svojej práci musia však za najlepšími podmienkami a aj prístrojmi precestovať tisíce kilometrov.

ESO vzniklo v roku 1964 a v súčasnosti má asi 700 zamestnancov. Hlavný stan, ako aj sídlo jeho administratívnej zložky sa nachádza v nemeckom Garchingu. To najdôležitejšie je však ukryté v Čile na južnej pologuli. Riadiace centrum v Santiagu koordinuje činnosť troch pozorovacích stanovísk, využívajúcich jedinečné pozorovacie podmienky vysokých nadmorských výšok v jednej z najsuchších oblastí na Zemi.

Už od konca 60-tych rokov 20. storočia sa na okraji Atacamskej púšte, na vrchu La Silla vo výške 2400 metrov nachádza niekoľko stredne veľkých dalekohľadov, vrátane najvýkonnejšieho zariadenia pre vyhľadávanie exoplanét s malou hmotnosťou - spektrografu HARPS.

Druhou dôležitou pozorovateľskou destináciou je náhorná plošina Llano de Chajnantor blízko mesta San Pedro de Atacama. Nadmorská výška 5100 metrov zaručuje vynikajúce podmienky pre prácu rádioteleskopu APEX (Atacama Pathfinder Experiment) s parabolickou anténou s priemerom 12 metrov. Čoskoro ju doplní, v medzinárodnej spolupráci postavený projekt ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array). Ten tvorí 66 antén s priemerom až do 12 metrov. Ako už s názvu vyplýva, zariadenie bude pracovať v pásme medzi infračervenými a rádiovými vlnami (0,3 - 9,6 mm) na princípe interferometrie, teda ako jeden teleskop s vysokým rozlíšením.

Skutočný klenot je však ukrytý na hore Paranal vo výške 2635 metrov nad morom. Je to najmodernejšie observatórium pracujúce vo viditeľnej oblasti spektra na svete - VLT (Very Large Telescope). Sústava pozostáva zo štyroch primárnych zrkadiel s priemerom 8,2 metra a štyroch menších, 1,8 metrových pohyblivých teleskopov. Od roku 1999, kedy začal pracovať prvý z ďalekohľadov, sa postupne pridali aj ostatné časti a dnes je VLT v plnej prevádzke. Ostatné prístrojové vybavenie VLT samozrejme zahŕňa široké spektrum zariadení, ako sú kamery, spektrografy korigované adaptívnou optikou, vysoko citlivé spektrometre a pod. Celý komplex na Cerro Paranal dopĺňajú výkonné prehliadkové ďalekohľady VISTA (Visible and Infrared Survey Telescope for Astronomy - pracuje vo viditeľnej a infračervenej oblasti spektra s priemerom zrkadla 4,1 m) a VST (VLT Survey Telescope - viditeľné pásmo s priemerom zrkadla 2,4 m).

Pohľad na Cerro Paranal z vtáčej perspektívy     Foto: ESO/G.Hudepohl (atacamaphoto.com)

Aby si ESO udržalo prvenstvo v pozorovacej astronómii realizovanej zo zemského povrchu, prichádza s mimoriadne ambicióznym plánom. V uplynulých rokoch projektové kancelárie ESO posudzovali možnosti stavby mimoriadne veľkého teleskopu a hľadali vhodné podmienky na jeho umiestnenie v Čile, Argentíne, Maroku a Španielsku. V apríli minulého roku bolo rozhodnuté, že E-ELT (European Extremely Large Telescope) bude postavený na Cerro Armazones v Čile, vo výške 3064 metrov nad morom.

Rozmery tohto obra s predpokladanými nákladmi jednej miliardy eúr skutočne budia rešpekt. Samotná stavba bude skoro 5 krát väčšia ako súčasné podobné ďalekohľady tohto druhu. Priemer hlavného zrkadla tohto reflektora bude 42 metrov a jeho zberná plocha 1300 m². Len samotné sekundárne zrkadlo má mať priemer 6 metrov. Primárne zrkadlo bude pozostávať z 984 samostatne ovládaných segmentov v tvare šesťuholníka, s dĺžkou strany 1,4 metra. Ďalekohľad bude pozorovať v oblasti viditeľnej a blízkej infračervenej časti spektra pomocou vysokocitlivej adaptívnej optiky, ktorá zabezpečí omnoho vyššiu ostrosť v porovnaní so súčasnými veľkými teleskopmi, vrátane HST.

Takto by mal vyzerať E-ELT po uvedení do prevádzky v roku 2022      Zdroj: ESO

Prvé pozorovania by podľa plánu mali byť uskutočnené v roku 2022. Ak sa tak stane, dočkáme sa pravdepodobne významného rozšírenia našich astrofyzikálnych poznatkov, posunu vpred v oblasti výskumu extrasolárnych planét alebo formovaní sa prvých hviezd a galaxií v rannom vesmíre. Jedným s najzaujímavejších cieľov na ktoré sa E-ELT má sústrediť, je aj meranie zrýchľujúceho sa rozpínania vesmíru. Malo by vychádzať zo systematicky presného merania postupných zmien kozmologického červeného posunu spektier vybraných vzdialených galaxií. V relatívne dohľadnej dobe sa tak možno aj vďaka E-ELT dočkáme zmien atakujúcich naše základné predstavy o vesmíre v ktorom žijeme.



(zdroj:www.eso.org)