Ilustrácia asteroidu pri dopade na Antarktídu (Mark A. Garlick / markgarlick.com)

Sedemnásť drobných častíc získaných z hory s plochým vrcholom vo východnej časti Antarktídy naznačuje, že ide o úlomky vesmírneho pôvodu, teda meteorit. Tento meteorit sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozpadol ešte pred svojím dopadom na ľadový kontinent približne pred 430 000 rokmi.

Častice bohaté na nikel a horčík boli preosiate z viac ako 6 kilogramov voľných sedimentov zhromaždených na 2 500 metrov vysokom vrchole Walnumfjellet. Ich exotická chémia sa nezhoduje so zemskými horninami, ale zhoduje sa s výskytom prvkov pozorovaných v meteoritoch – tzv. uhlíkatých chondritoch.

Väčšina nájdených častíc má veľkosť od 0,1 do 0,3 milimetra a viac ako polovicu tvoria guľôčky, ktoré sú navzájom spojené do väčších kúskov. Zmes v guľôčkach sa skoro presne zhoduje s kombináciou častíc nachádzajúcich sa na dvoch ďalších miestach v Antarktíde - vo vzdialenosti viac ako 2 750 kilometrov - čo naznačuje, že všetky materiály pochádzajú z tej istej udalosti. Keďže aj ďalšie častice boli nájdené v ľadových jadrách a boli datované zhruba pred 430 000 rokmi, vedci predpokladajú, že vtedy na povrch dopadli aj novo nájdené častice z Walnumfjelletu.  

Simulácie vedcov naznačujú, že meteorit, ktorý sa rozpadol nad Antarktídou, mal v priemere okolo 100 až 150 metrov a pravdepodobne sa rozpadol v nízkej nadmorskej výške. Vedci odhadujú, že silné rázové vlny spôsobené padajúcim meteoritom mohli preraziť plochu ľadovej pokrývky s rozlohou 100 000 štvorcových kilometrov. Výbuch nezanechal žiadny kráter, ale teploty, pri ktorých sa oblak horúcich plynov dostal na povrch Zeme, by dosiahli približne 5000°C, čím by sa mohlo roztaviť až niekoľko centimetrov ľadu. Podobný výbuch nad povrchom v husto osídlenej oblasti by dnes priniesol milióny obetí a vážne poškodil oblasť širokú stovky kilometrov. Takýchto explózii nie je veľa, no ukazujú nám, ako sa môžu správať meteority prenikajúce našou atmosférou.

(zdroj:www.sciencenews.com)