Planétky sú nesmierne pestrá skupina telies slnečnej sústavy, za čo môže aj ich obrovský počet – dráha je známa u viac než 570 000 malých objektov. Preto medzi nimi možno nájsť tie najrozmanitejšie javy.
Nie je žiadnym prekvapením, že planétka s najväčším priemerom bola objavená ako prvá. Nazýva sa Ceres a obieha okolo Slnka v priemernej vzdialenosti 413 715 000 km. Približne polstoročie po jej objave v roku 1801 bola dokonca považovaná za planétu. Ceres má rozmery 975×909 km a teda je pomerne guľatá, čo je u planétky skôr výnimkou.
Planétka 1566 Icarus sa k Slnku približuje len na polovicu priemernej vzdialenosti Merkúru od Slnka a jej povrchové teploty v príslní tomu zodpovedajú. Dosahujú okolo 600°C, čo sú najvyššie teploty na povrchu telesa slnečnej sústavy s výnimkou Slnka. V najvzdialenejšom bode dráhy, ktorý leží až za obežnou dráhou Marsu, však jej povrchová teplota klesne pod bod mrazu. Perióda obehu planétky Icarus po tejto výstrednej dráhe je 409 dní.
V roku 2005 priniesla astronómom planétka známa vtedy len pod katalógovým číslom 118 401 prekvapenie. Čo sa týka tvaru a sklonu dráhy, táto planétka pripomínala obyčajný asteroid hlavného pásu, no obklopuje ju tiež plynná obálka koma a chvost charakteristický pre kométy. Táto planétka preto dostala aj označenie kométy: 176P/Linear. Keďže kométy sú typické veľmi výstrednými obežnými dráhami a veľkými sklonmi k ekliptike, nemožno toto teleso zaradiť ani medzi planéty, ani medzi kométy. Asteroid 11801 za sebou navyše trúsi častice nie mikroskopických, ale väčších rozmerov, čím sa tiež odlišuje od komét.
Planétka Ida, prvá planétka, pri ktorej bol objavený satelit. Snímka pochádza zo sondy Galileo. Zdroj: http://photojournal.jpl.nasa.gov/
Bolo prekvapením, keď sme v roku 1993 objavili, že aj planétky môžu mať mesiace. A ešte väčšie prekvapenie čakalo vedcov v roku 2001, keď zistili, že okolo Slnka môže obiehať gravitačne viazaná dvojica telies, pri ktorej sa nedá určiť, ktorá z nich je hlavné teleso a ktorá mesiac. Podvojnosť planétky 90 Antiope objavenej takmer pred 150 rokmi zistili Keckovým ďalekohľadom. Antiope pozostáva z dvoch telies, z ktorých každé má priemer okolo 80 km a obiehajú sa vo vzájomnej vzdialenosti 160 km. V skutočnosti je prvou objavenou dvojplanétkou 200 DP107, ale na jej podvojnosť sa prišlo až neskôr, po objave podvojnosti Antiope.
Odstredivá sila rotácia telies trochu zmierňuje účinky ich gravitácie na telesá na ich povrchoch. Nikde však tento efekt nie je taký výrazný ako v prípade telesa 2008 HJ. To rotuje tak rýchlo, že odstredivá sila na jeho povrchu je 200-krát vyššia než úniková rýchlosť. Všetky objekty z jeho povrchu by boli prudko vymrštené do okolitého kozmu.
Planétka 3753 Cruithne obehne Slnko takmer za presne rovnakú časovú periódu, ako Zem, hoci neobieha po tej istej dráhe. Nachádza sa totiž so Zemou v tzv. orbitálnej rezonancii 1:1.
Tento obrázok asteroidu 433 Eros, zosnímaný sondou NEAR Shoemaker 14. februára 2000, zobrazuje pohľad z jedného konca planétky naprieč žľabom na jej spodnej strane smerom k náprotivnej strane. Zdroj: http://nssdc.gsfc.nasa.gov/
Máme sondy, ktoré pristáli na Venuši a na Marse, ale až do roku 2001 sa nenašla nijaká, čo by pristála na asteroide. Toto sa zmenilo 12. februára 2001 v čase 20:01:52 UTC, keď sa na povrch asteroidu 433 Eros zniesla sonda NEAR priťahovaná jej slabučkou gravitáciou, ktorá dosahuje len 1/1000 pozemskej tiaže. Zaujímavé je, že pri konštruovaní sondy sa s nijakým pristátím nepočítalo. Úlohou sondy NEAR bolo síce preskúmať planétku Eros, no prieskum mal prebiehať len z jej z obežnej dráhy. Po splnení všetkých úloh a vyčerpaní takmer všetkých pohonných hmôt bolo rozhodnuté zakončiť misiu pôvodne neplánovaným pristátím. Kamera sondy snímala celý priebeh zostupu, po pristátí však už nijaké zábery neodoslala, pretože jej kamery zostali v nevhodnom uhle.
Mozaika snímok planétky 4 Vesta, jednej z najväčších planétok, urobených sondou Dawn. Zdroj: http://dawn.jpl.nasa.gov/
