Odhad počtu hviezd z roku 2010 hovorí, že vo viditeľnom vesmíre existuje 3×1023. Poznáme z nich len zanedbateľné množstvo, no aj táto malá vzorka ukazuje, že rozdiely rozličných parametrov medzi hviezdami sú obrovské. Aké rekordy poznáme medzi nám známymi hviezdami?
Disky väčšiny hviezd sú príliš malé na to, aby sa dali priamo pozorovať dnešnými pozemskými teleskopmi. Len Slnko je dostatočne blízko na to, aby sme ho videli ako disk. Hviezdou s najväčšou zdanlivou veľkosťou po Slnku je R Doradus s uhlovým priemerom 0,057 uhlovej sekundy, ktorá sa nám na oblohe javí zhruba 33 700-krát menšia než Slnko.
S veľkosťou diskov hviezd súvisí aj ich skutočná veľkosť v priestore. Tá kolíše v rozhraní od veľkosti 20 km u neutrónových hviezd až do niekoľkotisícnásobku polomeru Slnka. Jednou z najväčších známych hviezd (kvôli rozsahu odchýlky merania však nie je isté, či je najväčšou) je UY Scuti 1708-násobku priemeru Slnka. Keby bola táto hviezda umiestnená do stredu slnečnej sústavy, aj obežná dráha Jupitera by sa nachádzala v jej vnútri.
Teoretické minimum hmotnosti hviezdy s rovnakou metalicitou (zastúpením prvkov ťažších ako hélium), akú má Slnko, je 75-násobok hmotnosti Jupitera. Najmenšia známa hviezda, ktorá ešte spaľuje v jadre vodík, je AB Doradus C s hmotnosťou 93-násobku hmotnosti Jupitera. Na hornom hmotnostnom limite sa však teoretici nevedia zjednotiť. Odhady horného limitu hovoria o 120 – 170 hmotnostiach Slnka, pretože sa predpokladá, že hmotnejšiu hviezdu by silný tlak žiarenia v jej vnútri roztrhal skôr, ako by dosiahla hlavnú postupnosť. Tomuto zodpovedajú aj pozorovania – pokiaľ sa niekedy pozorovala "hviezda" s väčšou hmotnosťou, podrobnejší rozbor ukázal, že ide minimálne o dvojhviezdu alebo hviezdokopu. Zo skúmania hviezdokopy Arches v súhvezdí Strelca vyplýva, že 150-násobok hmotnosti Slnka predstavuje v súčasnej ére vesmíru hornú hranicu hmotnosti hviezd pri ich vzniku z hmloviny. Hviezda R136a1 vo hviezdokope RMC 136a však váži podľa meraní 265-krát viac ako Slnko. Hviezdy ťažšie ako 150-násobok hmotnosti Slnka vznikajú podľa štúdie kolíziami a splynutím viacerých ťažkých hviezd, z ktorých každá mala menej ako 150 hmotností Slnka.
Hviezdokopa, ktorá ukrýva najhmotnejšiu známu hviezdu. Zdroj: http://www.eso.org
HE 1327-2326 je hviezdou s najnižším odmeraným obsahom železa. Obsahuje len 1/200 000 železa, ktoré sa nachádza v Slnku. Naopak, hviezda 14 Herculis s planetárnym systémom obsahuje až trojnásobok železa v porovnaní so Slnkom.
Najstaršou objavenou hviezdou je HE 1523-0901, ktorej vek sa odhaduje na 13,2 miliardy rokov.
Slnko sa otočí okolo svojej osi s rýchlosťou 1,994 km/s raz za 25-35 dní. Rotačná rýchlosť hviezdy Achernar je 225 km/s a odstredivá sila preto spôsobila, že jej je rovníkový polomer o 50 % väčší ako polárny polomer. Takéto hodnoty rýchlosti rotácie sú tesne pod hranicou 300 km/s, za ktorou by sa hviezda hlavnej postupnosti rozpadla. Pulzary však často rotujú ešte omnoho rýchlejšie.
Ilustrácia zachytávajúca extrémne sploštenie hviezdy Achernar pod vplyvom jej rýchlej rotácie. Zdroj: https://commons.wikimedia.org
Na nočnej oblohe najjasnejšie žiari hviezda Sírius s magnitúdou – 1,46, no za tú vďačí skôr svojej malej vzdialenosti od Zeme ako vysokej svietivosti. Najjasnejšia známa hviezda s najvyššou absolútnou magnitúdou -14,2 je LBV 1806-20. Táto hviezda je prinajmenšom 5 000 000-krát jasnejšia ako Slnko. Najmenej žiarivé hviezdy, aké sú momentálne známe, sa nachádzajú vo hviezdokope NGC 6397. Najmatnejší červený trpaslík v hviezdokope má magnitúdu +26 až +28. Jas takýchto slabých hviezd sa dá prirovnať k sviečke na narodeninovej torte na Mesiaci pozorovanej zo Zeme.
(zdroj:sk.wikipedia.org)
R Doradus, hviezda s najväčším diskom na oblohe (po Slnku). Zdroj: http://www.eso.org
