V štádiu príprav a testovania sú okrem iných aj dve zaujímavé kozmické sondy do systému Jupitera. Ako prvé sondy v histórii nebudú mať za primárny cieľ orbitálny výskum cudzej planéty, ale jej mesiacov. V oboch prípadoch ide o ľadové mesiace Jupitera. Jedna z dvojice týchto sond, európska, sa zameria spoločne na Európu, Kallisto a Ganymedes. Keďže všetky tieto tri mesiace sú ľadové, táto sonda má meno JUpiter ICy moons Explorer (JUICE). V druhom prípade ide o sondu zameranú výlučne na vedecky najzaujímavejší z tejto trojice, na mesiac Európu. Táto sonda nesie meno Europa Clipper.

Projekt Europa Clipper, pomerne starý, začal dostávať financie od roku 2015. Podobne ako v prípade misie sondy Cassini na orbitu Saturna, aj v prípade tejto misie NASA ponúkla ESA možnosť podieľať sa na nej významnou mierou. V roku 2017 dostal tento spoločný program oficiálne meno. V roku 2019 došlo k jeho schváleniu. Ako jeho nosná raketa bola najprv vybraná SLS, v roku 2021 sa nosič vymenil za Falcon Heavy. Koncom zimy 2022 sa Europa Clipper začala skladať z jednotlivých komponentov dohromady. Teleso sondy bez solárnych panelov bude merať 1,5 krát 3 metre. So štartom sa momentálne (jeseň 2022) počíta v roku 2024 a s dosiahnutím obežnej dráhy okolo Jupitera v roku 2030. Sonda by mala obiehať okolo Jupitera, nie Európy samotnej, no jej dráha bude zvolená tak, aby sa často s mesiacom stretávala. Plánuje sa takmer 50 blízkych preletov okolo Európy. Od získaných informácií si vedci sľubujú lepšiu predstavu o hĺbke a zložení podpovrchového oceánu tohto mesiaca, hrúbke ľadovej kôry a gejzíroch vody.

JUICE by zasa okrem iného mala skúmať ľadové vrstvy mesiacov a v niektorých prípadoch by jej radar mohol preniknúť dokonca pod tieto vrstvy. Stavba sondy začala v roku 2019. Dnes je sonda s hmotnosťou 5,2 ton už kompletne zostavená a práve prechádza testami. Niektoré, ako napríklad vystavenie vákuu či vysokým teplotám, už úspešne absolvovala. Vynesie ju raketa zo série Ariane. Európska vesmírna agentúra plánuje štart JUICE na rok 2023 a jej prílet k Jupiteru v roku 2030. Na obežnej dráhe Jupitera bude robiť prelety okolo cieľových mesiacov a napokon vstúpi na obežnú dráhu okolo Ganymeda.

Tri zmienené mesiace, ciele JUICE, tvoria spolu s Io skupinu známu ako Galileiho mesiace. Označenie dostali podľa pravdepodobne prvého človeka, ktorý ich pozoroval – talianskeho astronóma Galilea Galileiho. Zaregistroval ich v roku 1610, keď svoj ďalekohľad prvýkrát namieril na Jupiter. Spočiatku ich považoval za jasné hviezdy premietajúce sa do okolia tejto plynnej planéty, hoci bolo podozrivé, že všetky ležia v línii Jupiterovho rovníka. Pri ďalšom pozorovaní zmenili polohu, čo upútalo jeho pozornosť. Došiel k záveru, že obiehajú okolo Jupitera. Stali sa tak prvými objavenými mesiacmi cudzej planéty a prispeli k správnejšej predstave o vesmíre – nie všetko v ňom obieha okolo Zeme. Ako spoluobjaviteľ týchto mesiacov sa zvykne uvádzať aj nemecký astronóm Simon Mayr (Marius), ktorý túto štvoricu mesiacov pozoroval údajne už pár mesiacov pred Galileom. Svoje pozorovania však nepublikoval.

Galileiho mesiace patria k najväčším mesiacom v slnečnej sústave vôbec. V rámci sústavy Jupitera sú tiež výnimočné – hoci po nich boli objavené ešte desiatky ďalších Jupiterových mesiacov, len tieto štyri sú guľaté, neporovnateľne väčšie ako ostatné, majú sklony dráh voči Jupiterovmu rovníku blízke nule a pod ich povrchom, nakrátko aj na ňom, sa nachádzajú látky v kvapalnom skupenstve. Zároveň často dochádza k ich zatmeniam v tieni Jupitera či k zatmeniu Slnka niektorým z týchto mesiacov z pohľadu Jupitera. Takéto „zatmenie“ na cudzej planéte pozorujeme ako prechod tmavého, rozostreného fľaku – tieňa mesiaca – cez jej disk.

V nasledujúcich dieloch tohto seriálu si postupne priblížime každý z tejto štvorice pozoruhodných mesiacov.