Predchádzajúci diel seriálu

So svojím priemerom 5 262 km je Ganymedes najväčší mesiac v slnečnej sústave (tesne pred Titanom), dokonca väčší ako planéta Merkúr. Keby obiehal samostatne, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme ho považovali za planétu. Ako jediný mesiac Jupitera dostal pomenovanie po osobe mužského rodu. Ganymedes bol princ, ktorého Zeus (v rímskej verzii Jupiter) uniesol na Olymp, a stal sa čašníkom bohov.

Mesiac obieha planétu po takmer kruhovej dráhe s excentricitou iba 0,0015 v strednej vzdialenosti 1 070 400 km. To predstavuje takmer 15 priemerov Jupitera. Je to tretí najvzdialenejší Galileov mesiac od planéty, vo väčšej vzdialenosti obieha už len Kallisto. Mesiac je v dráhovej rezonancii s bližšie obiehajúcimi veľkými mesiacmi: s Io a Európou. Jeden obeh mu trvá 7,2 dňa. Okolo svojej osi sa otočí za rovnaký čas, ako obehne okolo Jupitera (viazaná rotácia).

Podobne ako Európa a Io, aj Ganymedes je ovplyvňovaný slapovými silami Jupitera, ktoré na ňom vytvárajú výdute v kôre, hoci nie až také výrazné ako na týchto dvoch bližších mesiacoch. Kvôli slapovým silám Jupitera je kôra mesiaca rozbitá na veľké bloky. Zistené boli aj horizontálne pohyby veľkých blokov ľadovej kôry.

Ganymedes má iba veľmi riedku atmosféru. Obsahuje aj malé množstvo ozónu. Vytvárajú ho nabité častice zachytávané v magnetickom poli Jupitera, ktoré padajú dole na povrch mesiaca. Tým, že nabité častice prenikajú ľadovým povrchom, trhajú čiastočky vody, čím vzniká ozón. Tento chemický proces s istou pravdepodobnosťou naznačuje prítomnosť riedkej kyslíkovej atmosféry, podobnej tej, čo bola zistená na Európe. Prevažujú však zlúčeniny amoniak a metán.

Povrchová teplota sa pohybuje od 90 K do 160 K (-183°C do -113°C). Povrch mesiaca je známy zo snímok kozmických sond. Sú na ňom výrazne rozlíšiteľné tmavšie a svetlejšie oblasti. Tmavšie plochy na čiernobielych snímkach trochu pripomínajú mesačné moria. Na rozdiel od morí na našom Mesiaci sú však tmavé oblasti na Ganymede staršie ako svetlejšie oblasti. Najväčšie útvary, ako napríklad veľkú tmavú oválnu oblasť Galileo Regio, možno pozorovať najväčšími prístrojmi aj zo Zeme. Ako u všetkých telies bez hustej atmosféry, aj povrch Ganymeda vykazuje veľké množstvo kráterov po dopadoch menších telies. Mnoho z nich, pravdepodobne hlavne tie mladšie, majú rozsiahle systémy jasných lúčov z vyvrhnutého ľadového materiálu. Tvar impaktných kráterov ovplyvňuje predovšetkým jeho veľkosť a hrúbka ľadovej kôry. Malé krátery majú tvar čaše. U väčších kráterov vznikajú stredové vrcholky.

Nápadným útvarom na severnej pologuli mesiaca je tmavá oblasť Galileo Regio s priemerom asi 3 200 km. Nachádzajú sa na nej svetlejšie škvrny, čo sú impaktné krátery skoro úplne zahladené pohybmi v ľadovej kôre mesiaca. Krátery sú pomenované podľa bohov a hrdinov starovekého Egypta, Babylonu, Mezopotánie a pod. Okrem impaktných kráterov sú na Ganymede aj priekopové prepadliny, panvy a ľadové pohoria orámované zlomami. V rôznych smeroch križujú povrch svetlé pruhy. Na mesiaci sa nachádzajú aj dlhé rovnobežné brázdy so šírkou 5 – 10 km.

Predpokladá sa, že vo vnútri Ganymeda sa nachádza ľad, možno aj globálny oceán kvapalnej vody. Podobne ako Kallisto, aj Ganymedes je pravdepodobne zložený zo skalnatého jadra s vodným alebo ľadovým plášťom a kôrou z kameňa a ľadu. Jeho nízka hustota (1 940 kg/m3) naznačuje, že jadro zaberá okolo 50 % priemeru mesiaca. Jadro Ganymeda je najpravdepodobnejšie zložené z ľadu a kremičitanov a jeho kôra je pravdepodobne hrubá vrstva zmrznutej vody. U Ganymeda sa predpokladá veľká koncentrácia železa okolo stredu, vo vnútri kamenného jadra. Vďaka tomu má ako jediný satelit vlastné magnetické pole zrejme generované konvekciou v kovovom jadre. Pred misiou sondy Galileo vedci uvažovali aj o tom, že vnútro Ganymeda tvorí nediferencovaná zmes skál a ľadu. Meranie gravitačného poľa mesiaca sondou však túto teóriu vyvrátilo.

Pokračovanie