Gama záblesk z roku 774

  • Marcel Škreka | 10 Apríl 2013
    Stelárna astronómia
Umelecká predstava zrážky dvoch neutrónových hviezd. Kredit: Part of an image from NASA / Dana Berry
Za záhadným červeným krížom na oblohe spomínaným v anglosaských kronikách z roku 774 môže byť krátky gama záblesk. Historické texty poukazujú na úkaz z roku 774 pozorovaný v Británii vo večerných hodinách.

V roku 2012 oznámili japonskí vedci objav vysokej koncentrácie izotopov uhlíka 14C a berília  10Be v letokruhoch stromov z roku 775 z čoho vyplýva, že žiarenie z výbuchu zasiahlo Zem v roku 774 alebo 775. 14C a 10Be vznikajú pri interakcii gama žiarenia s atómami dusíka v atmosfére.

Najprv vedci predpokladali, že by sa mohlo jednať o výbuch supernovy. Výbuch supernovy v našej Galaxii je obyčajne neprehliadnuteľný úkaz. Preto je záhadné, že o ňom nebol známy žiadny historický záznam a po supernove nebol objavený žiadny zvyšok.

Zvažovali aj možnosť, či v tom čase nenastala mohutná erupcia na Slnku, no erupcie nie sú natoľko intenzívne, aby sa dala vysvetliť vysoká koncentrácia 14C. Po erupciách sa zvykne objaviť polárna žiara, no ani o nej nebol nájdený žiadny historický záznam.

O objave japonských vedcov sa dozvedel študent biochémie Jonathon Allen. Možnú odpoveď na problém japonských vedcov našiel na internete. V Anglosaskej kronike našiel záznam z roku 774, ktorý hovorí o červenom kríži, ktorý bol viditeľný na oblohe po západe Slnka.

Záznam z kroniky: 774: Tohto roku po veľkej noci vyhnali Severoumberci svojho kráľa Alreda z Yorku a zvolili Ethelreda syna Mulla za svojho pána, ktorý vládol štyri zimy. Tento rok sa tiež po západe Slnka objavil na nebi červený kríž. Merciani a ľudia z Kentu zaútočili na Otford...

Z červenej farby úkazu môže vyplývať, že jeho zdroj sa nachádzal za hustým oblakom prachu, ktorý rozptýlil svetlo kratších vlnových dĺžok a prepustil len malú časť červeného svetla. Že neexistujú ďalšie historické záznamy o tejto udalosti môže súvisieť aj s tým, že ak červený kríž bolo na oblohe vidieť len krátko po západe Slnka, skoro prešiel dôsledkom pohybu Zeme poza Slnko.

Vysvetlením, ktoré súhlasí s nameraným množstvom 14C aj absenciou úkazu na oblohe, je zrážka a následné splynutie dvoch zvyškov po vývoji hviezd, teda čiernych dier, neutrónových hviezd alebo bielych trpaslíkov. Pri takejto udalosti je časť energie uvoľnená prostredníctvom gama žiarenia, ktoré je intenzívne, no krátkodobé (netrvá dlhšie ako 2s).

V iných galaxiách sa takéto úkazy pozorujú mnohokrát ročne, no vzhľadom na dlho trvajúce gama záblesky sa nepozorujú vo viditeľnom svetle. V takomto prípade sa splynutie hviezd nemohlo odohrať bližšie ako 3000 ly, lebo by to malo negatívny dopad na biosféru, ale nie ďalej ako 12 000 ly.

V prípade, že záblesk nastal pomerne blízko, mohol byť počas niekoľkých dní pozorovaný aj vo viditeľnom svetle. Takýto úkaz mohol ľahko uniknúť pozornosti.

Keby sa takýto záblesk v podobnej vzdialenosti odohral dnes, spôsobil by vážne poruchy na elektronike. Teraz je potrebné zistiť ako často k takýmto udalostiam dochádza. Za posledných 3000 rokov, čo zodpovedá veku najstarších stromov, sa vyskytol len jediný prípad.