Ilustrácia vnútra Encelada znázorňujúca vodný oceán medzi jadrom a ľadovou kôrou. Hrúbky jednotlivých vrstiev nie sú v mierke ku skutočnej veľkosti mesiaca. Kredit: NASA/JPL-Caltech

Podľa najnovšieho výskumu sondy Cassini, sa pod ľadovou kôrou geologicky aktívneho Saturnovho mesiaca Enceladus nachádza globálny vodný oceán.

Vedci zistili, že veľkosť kolísavého pohybu mesiaca na jeho dráhe okolo Saturnu sa dá vysvetliť jedine vtedy, ak vrstva vodného ľadu nie je zamrznutá až po podložie.

Objav naznačuje, že zdrojom výtryskov vodnej pary, ľadových čiastočiek a jednoduchých organických molekúl unikajúcich z trhlín v blízkosti južného pólu mesiaca je práve rozsiahly podpovrchový oceán.

Predchádzajúce analýzy dát zo sondy poukazovali na prítomnosť mora šošovicového tvaru pod južným pólom Encelada. Merania gravitačného poľa počas niekoľkých blízkych preletov okolo južného pólu mesiaca však naznačovali, že more môže byť globálne. Túto myšlienku potvrdili aj nezávislé pozorovania sledujúce snímky povrchu Encelada.

Vyriešenie tohto problému vyžadovalo roky pozorovania a výpočtov zahrňujúcich rôzne metódy. Vedci analyzovali snímky mesiaca zhotovené sondou v rokoch 2004 až 2011. S čo najväčšou presnosťou mapovali pozície rôznych povrchových útvarov na stovkách obrázkov, aby zistili nepatrné zmeny v rotácii mesiaca. Takýto široký rozsah pozorovaní umožňujú len sondy dlhodobo obiehajúce okolo planét.

Výsledkom týchto meraní bol objav drobného, ale predsa len merateľného kývania sa mesiaca počas obehu okolo Saturna. Pretože Enceladus nemá ideálne guľový tvar a na rôznych častiach svojej dráhy mení obežnú rýchlosť, obria planéta s ním periodicky kýva sem a tam.

Toto kývanie nazývané librácia vniesli vedci do rôznych modelov vnútra mesiaca, medzi ktorými boli aj také bez podpovrchového oceánu. V prípade takýchto modelov boli predpovedané librácie omnoho menšie ako pozorované. Z tohto vyplýva, že medzi povrchom a jadrom musí byť globálna kvapalná vrstva.

Mechanizmus zabraňujúci oceánu zamrznúť ostáva záhadou. Jedným z vysvetlení je, že slapové sily generované Saturnom vytvárajú vnútri Encelada oveľa viac tepla, ako sa predpokladá.  

Najbližší blízky prelet ponad výtrysky nad južným pólom Encelada sa uskutoční 28. októbra a bude doteraz najtesnejším, sonda preletí len 49 km nad povrchom.



(zdroj:www.nasa.gov)