Astronómovia našli dôkaz kovového dažďa na ultrahorúcom plynnom gigantovi. Okolo bielej hviezdy WASP 76 s povrchovou teplotou okolo 7000 stupňov Celzia obieha jediná planéta s hmotnosťou 0,92 hmotnosti Jupitera. Pozorovania ďalekohľadmi naznačujú, že na tejto exoplanéte vzdialenej takmer 400 svetelných rokov padá z oblohy tekuté železo.
Okolo bielej hviezdy WASP 76 s povrchovou teplotou okolo 7000 stupňov Celzia obieha jediná planéta s hmotnosťou 0,92 hmotnosti Jupitera. Pozorovania ďalekohľadmi naznačujú, že na tejto exoplanéte vzdialenej takmer 400 svetelných rokov padá z oblohy tekuté železo.
Planéta WASP 76b je extrémnym druhom exoplanéty, ktoré voláme ultrahorúci plynoví giganti. Tieto svety sú zvláštne tým, že vďaka lúčom z ich materských hviezd dopadajúcich na planétu sú ich teploty tak obrovské, že sa môžu porovnávať s chladnejšími hviezdami. Nočná neosvetlená strana je oveľa chladnejšia.
Doteraz sa nepodarilo zistiť, či už priamym pozorovaním (zákrytovým) alebo analýzou spektra, ako môžu takéto výrazné teplotné rozdiely ovplyvňovať chemické procesy v atmosfére celej planéty. Ehrenreichov tím použil VLT (veľmi veľký ďalekohľad) v Čile na skúmanie hviezdneho svetla (pomocou špeciálnych filtrov) prechádzajúceho cez atmosféru WASP 76b v okamihu, keď exoplanéta prešla popred jej hviezdu počas dvoch zákrytov v roku 2018. Tieto pozorovania odhalili chemické zložky v rôznych oblastiach atmosféry.
Atmosféra vykazovala stopy po železnom plyne, keď sa planéta otáčala okolo svojej osi smerom k noci pri prechode popred materskú hviezdu. Keď sa však otáčala okolo svojej osi smerom ku dňu, nebolo zistené žiadne železo. To naznačuje, že ak sa plynný kov pohybuje v atmosfére na dennej strane, zohrieva sa a pohybom k strane nočnej sa pomaly ochladzuje. Ochladí sa takmer o 1000 stupňov Celzia, čo má za následok, že železo kondenzuje na tekuté dažďové kvapky. Keďže dažďové kvapky padajú do hlbších častí atmosféry smerom k jadru, astronómovia žiadne železo v okamihu pohybu smerom z noci ku dňu nedetegovali.
Na plynnej planéte nenájdeme žiaden povrch a teda sa po tomto daždi žiadne mláky nevytvárajú. Nie sú tam ani žiadne moria či oceány kvapalného železa. Predpokladá sa, že pri zostupe železných kvapiek do väčších hĺbok, kde je vyšší tlak a teplota, sa kvapky odparia do železného plynu, ktorý následne stúpa späť do vyšších vrstiev. Kolobeh železa na Wasp 76b pripomína kolobeh vody na Zemi.
Aby ste boli na exoplanéte WASP 76b pripravení na dážď, museli by ste si zbaliť niečo pevnejšie ako len obyčajný dáždnik. Ako môžete vidieť na ilustrácii, lejaky na tomto plynnom gigantovi pozostávajú zo železných dažďových kvapiek. (M. Kornmesser / ESO)
(zdroj:www.sciencenews.org)
