Predchádzajúci diel seriálu

Piaty let raketoplánu Columbia i raketoplánu celkove sa od prvých štyroch značne odlišoval. Po prvý raz išlo o operačný let raketoplánu, konkrétne s cieľom vypustiť dvojicu komunikačných družíc. Znamenalo to niekoľko noviniek. Po prvýkrát leteli okrem pilotov aj letoví špecialisti, zatiaľ iba dvaja z celkového počtu piatich možných. Aj tak však tento let prekonal rekord v najpočetnejšej posádke kozmickej lode, ktorej počet sa od šesťdesiatych rokov až doteraz nezvyšoval. Jeden z nových členov posádky bol počas štartu a pristátia usadený za pilotmi, druhý sedel sám na obytnej palube. Pri neskorších letoch bolo možné na pilotnú palubu za kreslami pilotov umiestniť až dvoch astronautov, takže pri štvorčlennej posádke už nikto nemusel byť vykázaný na obytnú palubu bez výhľadu von. Čo však nebolo možné, je mať pre všetkých štyroch astronautov katapultovacie kreslá. Aj katapultovacie zariadenia pilotov boli teda počnúc týmto letom deaktivované.

Cieľom letu bolo vypustenie dvoch komunikačných družíc typu Hughes HS 376: SBS-3 a Anik-C3. Dvojica bola prakticky totožná. Keďže mali pracovať na geostacionárnej dráhe, ktorú raketoplán ani zďaleka nedokáže dosiahnuť, každý z nich mala urýchľovací systém PAM-D s motorom na tuhé pohonné hmoty. Raketoplán vážil vďaka nákladu o 2,5 tony viac než pri predošlej misii, išlo o jeho hmotnostný štartovací rekord. No podobne ako aj rekordy v počte členov posádky, aj tieto rekordy sa ďalšími misiami rýchlo prekonávali. Zvyšok letového času mali vyplniť pokusy v stave beztiaže. V pláne bol tiež prvý výstup do otvoreného vesmíru z raketoplánu, ku ktorému však nedošlo.

Koncom augusta 1982 bolo vo VAB dokončené zostavenie komplexu ET-SRB. Od 13. septembra prebiehali skúšky spojenia družicového stupňa s hlavnou palivovou nádržou ET. Po skončení skúšok a úspešnom priebehu simulovaného štartu za prítomnosti pilotov bola 21. 9. Columbia prevezená na odpaľovaciu rampu 39-A. Obe družice prišli na rampu spojené s urýchľovacími stupňami a umiestnené v klimatizovanej veži tesne pritlačenej k chrbtu raketoplánu. Po šiestich dňoch, 18. 10., boli vložené do nákladového priestoru. 28. 10. sa vyskytol problém v elektronike časovacieho zariadenia družice SBS-3. Pracovníci vymenili na družici celý blok, k odkladu štartu však nedošlo.

Po úspešnom ukončení všetkých testov bolo 7. 11. zahájené záverečné odpočítavanie.  Veliteľom výpravy bol Vance D. Brand, do pilotného kresla si sadol Robert F. Overmyer. Za nimi sedel prvý letový špecialista Joseph P. Allen a o poschodie nižšie potom druhý letový špecialista William B. Lenoir. Štart sa neodvolal ani kvôli silnému vetru, ktorý vial na kozmodróme noc predtým. Prebehol teda bez akéhokoľvek odloženia v presne stanovený deň – 11. novembra 1982 o 07:19 východoamerického času, dva a štvrť hodiny po usadení posádky. Vzlet prebehol bez problémov. Po ôsmich minútach a 37 sekundách sa stroj ocitol vo výške 106 km na dráhe, ktorá mala teoreticky parametre obežnej dráhy, ale s perigeom len vo výške 4 km. Musela sa, prirodzene, upraviť dvoma zážihmi motorov OMS, po ktorých bol raketoplán navedený na dráhu 97 – 293 km. Pri predošlých letoch sa použili až štyri zážihy OMS.  Po záverečnej korekcii prešiel stroj na kruhovú dráhu vo výške 296 km.

Po otvorení dvier nákladového priestoru a otvorení krytov družíc sa posádka začala pripravovať na vypustenie prvej družice SBS-3. V závere príprav sa veliteľ Brand premiestnil k zadnej palubnej doske pilotnej kabíny, pričom zároveň dobre videl do nákladového priestoru. Vedľa neho stál Allen kontrolujúci systémy družice. Pilot Overmyer zostal vo svojom pilotnom kresle, aby po vypustení družice mohol s Columbiou vykonať úhybný manéver. Do kresla veliteľa sa usadil Lenoir, ktorý kontroloval a odsúhlasoval jednotlivé kroky. Samotné vypúšťanie sa začalo na 6. obehu a prebehlo bez problémov. Prvá družica bola v histórii programu raketoplánu vypustená na počiatočnú nepatrne nižšiu obežnú dráhu ako stroj samotný. Ten od nej po troch minútach odmanévroval. Po trištvrte hodine bola družica pripravená zážihom vlastného raketového stupňa prejsť na prechodovú dráhu svojej cieľovej orbity. Columbia, hoci v tej dobe už celých 26 kilometrov vzdialená, sa pred týmto manévrom radšej otočila tak, aby zážih neznečistil jej okienka. Na posádku čakalo jedlo a oddych. Pilot Overmyer a neskôr aj letový špecialista Lenoir začali trpieť nevoľnosťami zo stavu beztiaže.

Vypustenie družice Anik-C3 prebehlo tiež bez problémov. Po vypustení však nevysielala telemetriu a ani neprijímala signály zo Zeme. Využitím vhodných polôh sa napokon technikom zo Zeme podarilo komunikačné antény družice prepojiť.

Na piaty deň letu prebehlo testovanie skafandrov pre plánovaný výstup do vesmíru. Ani jeden skafander však nebol úplne v poriadku. Na základe rád zo Zeme sa Lenoir s Allenem pokúšali poruchy odstrániť, ale nepodarilo sa im to. Výstup do otvoreného priestoru bol teda odvolaný. Prvý výstup do vesmíru tak prebehol až pri nasledujúcej misii, STS-6.

Tento fakt trochu skazil úspech misie, ktorá však skončila bezproblémovým pristátím. Pri 81. obehu Columbia zapálila motory OMS na 2 min 21 s. Raketoplán vstúpil do atmosféry 7 482 km od miesta pristátia na Edwards AFB, pri rýchlosti 7 921 m/s. Dosadnutie na pristávaciu dráhu 22 prebehlo v čase 14:33:34 UT, dojazd meral 2 914 m.