Piaty let zostavy Superheavy Starship dosiahol ďalší míľnik. Vôbec po prvý raz sa raketový stupeň vrátil priamo na rampu, z ktorej odštartoval. Podarilo sa to hneď pri prvom pokuse o tento riskantný krok.

Predtým ale ešte zopár slov k štvrtému skúšobnému letu, ktorý prebehol 6. júna 2024. Počas neho oba stupne takmer úplne splnili ciele misie a vykonali simulované pristátia nad morskou hladinou. Kozmická loď Starship pri návrate po prvý raz prežila prelet atmosférou, ktorý sa celý vysielal v priamom prenose, a napriek poškodeniu pri tomto prelete zostala ovládateľnou.

Po skúsenostiach z predošlého letu prešli komponenty tejto misie, Super Heavy B12 a Starship S30, úpravami. Superheavy napríklad dostala niekoľko malých prídavných nádrží pripevnených na hlavnej pristávacej nádrži, ktoré zvýšili kapacitu pohonných látok pre záverečný pristávací zážih. Starship mala kompletne prepracovaný tepelný štít. K povoleniu na štart došlo prekvapujúco rýchlo. 20. septembra bola Superheavy privezená na rampu kozmodrómu Starbase. Tam ju zachytili ramená, ktoré ju mali zachytávať pri pristávaní, a vyzdvihli do predpokladanej výšky, v ktorej k zachyteniu dôjde. Až potom ju posadili na štartovací stôl. Ešte v ten istý deň sa na rampu vydala aj samotná Starship S30 a na druhý deň bola pripevnená na vrchol Superheavy. Ramená počas predštartovných príprav podstúpili záťažové skúšky.

Testovací let prebehol 13. októbra 2024 o 7:25 miestneho času, o 25 minút neskôr oproti predpokladom. Počasie v deň štartu vyhovovalo na 100 %. Vzlet bol bezproblémový, nabehlo všetkých 33 motorov Raptor na prvom stupni. Podľa plánu došlo po dva a pol minúte letu k procesu separácie stupňov. Spodný stupeň Superheavy vypol 30 zo svojich motorov a o päť sekúnd neskôr sa zažihlo šesť motorov na Starship. Komponenty sa od seba oddelili. Už o tri sekundy neskôr zahájila Suprheavy proces návratu na svoju rampu. Postupne zažihla desať zo svojich motorov. Po vyhodnotení tohto manévru dal letový riaditeľ súhlas s návratom rakety na kozmodróm Starbase. Ak by tento súhlas neudelil, namiesto späť na rampu by bola raketa navedená do Mexického zálivu, 30 km od pobrežia.

Pri finálnom pristávacom zážihu sa zapálilo 13 motorov a stupeň dosadol medzi ramená systému Mechanzilla, ktoré ho zachytili. Tieto robotické ramená majú dĺžku viac než 30 metrov a sú pripojené k 140-metrovej obslužnej veži. Išlo o vôbec prvú záchranu prvého stupňa tejto rakety, ktorá je najväčšou raketou všetkých čias.

Starship medzitým pokračovala v lete po balistickej dráhe podobne ako pri predošlých dvoch letoch. Jej cieľom bolo najmä otestovať vylepšenia tepelného štítu. Ukázalo sa, že vylepšenia síce pomohli, no napriek tomu neochránili loď úplne. Plazma, ktorá vzniká trením o riedke vrstvy atmosféry, podobne ako pri minulom lete natavila pánt prednej klapky. Stalo sa tak však aspoň neskôr a v omnoho menšej miere.

V závere letu predviedla kozmická loď úspešné simulované pristátie na vodnej hladine. Pristávanie v priamom prenose vysielali kamery na bójach v cieľovej oblasti.