Pohľad na pologuľu Titanu smerujúcu k Saturnu. Nafotené sondou Cassini 13.4.2013 v infračervenej oblasti spektra. Kredit: NASA/JPL-Caltech/Space Science Institute

Z topografických a gravitačných údajov o mesiaci Titan zhotovených sondou Cassini vyplýva, že s vrstvou vodného ľadu obaľujúcou mesiac, nie je niečo v poriadku. Podľa najnovšieho výskumu by ľadová vrstva mala byť celistvá a pomerne nízke topografické útvary by mali súvisieť s veľkými ľadovými útvarmi siahajúcimi hlboko do vodného oceánu ležiaceho pod ňou.

Vedcov najprv zdanlivo protichodné údaje o gravitácii a topografii mesiaca prekvapili. Pri prelete ponad vysokú horu by sme očakávali zvýšenú gravitáciu práve kvôli hmotnosti hory. Na Titane je to presne naopak, čo je na prvý pohľad dosť zvláštne.

Jedno z možných vysvetlení je, že každá vyvýšenina na povrchu Titanu je prepojená s omnoho väčším ľadovým telesom nachádzajúcim sa pod ňou. Kvôli tomu, že hustota vodného ľadu je nižšia ako hustota kvapalnej vody, takýto ľadovec siahajúci hlboko do vodného oceánu lokálne zníži hodnotu gravitačného zrýchlenia.

Ak je tento predpoklad správny, tak ľadová vrstva pokrývajúca Titan musí byť hrubšia ako sa myslelo. Hrubá vrstva by mala výrazne obmedziť prítomnosť ľadových sopiek, ktorých existenciu presadzujú niektorí vedci k vysvetleniu iných povrchových útvarov. Podľa nich konvekcia (premiešavanie hmoty) a dosková tektonika nerecyklujú ľadovú kôru Titanu ako je to u geologicky aktívnej kôry Zeme. 



(zdroj:saturn.jpl.nasa.gov)