Hubble vrhá nové svetlo na formovanie planetárnych hmlovín

  • Marcel Škreka | 30 Január 2021
    Stelárna astronómia

Nové snímky planetárnych hmlovín Motýľ a Šperk, ktoré vytvoril Hubblov vesmírny ďalekohľad, odhaľujú informácie o tom, ako planetárne hmloviny vytvárajú svoj pozoruhodný vzhľad.




Motýlia hmlovina: na vrchu je snímka z HST z roku 2019, ktorého analýzou vznikol spodný obrázok, kde je vodík znázornený červenou, dusík zelenou a železo modrou. Kredit: NASA / ESA / Hubble / STScI / J. Schmidt / Kastner a kol.


Hmlovina Motýľ je jedným z najjasnejších a najvýraznejších príkladov bipolárnej planetárnej hmloviny s úzkou strednou časťou. Známa je aj pod katalógovým označením NGC 6302. Nachádza sa vo vzdialenosti 2 417 ly (svetelných rokov) v súhvezdí Škorpión. Rozpätie jej „motýlích krídel“ dosahuje viac ako 2 ly, čo je asi polovica vzdialenosti od Slnka k Proxime Centauri.



Hmlovina Šperk alebo NGC 7027 je mladá a rýchlo sa rozvíjajúca planetárna hmlovina vzdialená približne 3 000 ly v súhvezdí Labuť. Hmlovina je neobvykle malá, meria iba 0,2 krát 0,1 ly.




Hmlovina Šperk: vľavo je obrázok z HST z roku 2019, ktorého analýzou vznikol obrázok vpravo, kde je vodík znázornený červenou, síra zelenou a železo modrou. Kredit: NASA / ESA / Hubble / STScI / Alyssa Pagan / Moraga Baez a kol.


Astronómovia pozorovali tieto dve hmloviny v roku 2019 a začiatkom roka 2020 pomocou Hubbleovej širokouhlej kamery zachytávajúcej aj blízku UV a IR časť svetelného spektra.

Podrobná analýza snímok poskytla množstvo ďalších informácií: ako centrálna hviezda tvaruje materiál hmloviny, v ktorej časti hmloviny dominuje ionizovaný plyn, kde sa nachádza prevažne chladnejší prach, či je plyn ionizovaný UV žiarením hviezdy alebo zrážkami s časticami jej rýchleho hviezdneho vetra.

Analýza nových snímok hmloviny Motýľ potvrdzuje, že hmlovina vznikla iba pred asi 2000 rokmi a že žiariaci železný plyn v tvare písmena S, ktorý tvaruje jej „krídla“, môže byť ešte mladší.

Astronómovia zistili, že hviezda doteraz považovaná za centrálnu hviezdu hmloviny s ňou vôbec nesúvisí, ale nachádza sa oveľa bližšie k Zemi. Dúfajú, že skutočnú centrálnu hviezdu pomôže nájsť kozmický ďalekohľad Jamesa Webba.

Pokračujúca analýza hmloviny Šperk stavia na 25 ročnej línii meraní.

NGC 7027 je pozoruhodná svojou neobvyklou pozíciou kruhovo symetrických, osovo symetrických a bodovo symetrických (bipolárnych) štruktúr.

Hmlovina si však zachováva veľkú časť molekulárneho plynu a prachu napriek tomu, že ukrýva horúcu centrálnu hviezdu, ktorej žiarenie dokáže plyn výrazne excitovať.