Častice svetla alebo fotóny by sa mohli prenášať na obrovské medzihviezdne vzdialenosti bez toho, aby stratili svoju kvantovú povahu, tvrdia fyzici. To znamená, že vedci hľadajúci mimozemské signály by mohli hľadať aj kvantové správy.

Vedci v súčasnosti vyvíjajú kvantovú komunikáciu na Zemi. Ide o technológiu, ktorá využíva kvantové častice na odosielanie informácií a má potenciál byť bezpečnejšou ako je tá štandardná. Inteligentní mimozemšťania, ak tam nejakí samozrejme sú, môžu rovnako prijímať takúto kvantovú komunikáciu.

Hlavnou prekážkou kvantovej komunikácie je *dekoherencia, pri ktorej kvantová častica pri interakcii s okolím stráca svoju kvantitu. Kvantové stavy sú vo všeobecnosti veľmi jemné, a ak existuje nejaký druh vonkajšej interakcie, tak tento stav zničíme.

Keďže priemerná hustota hmoty vo vesmíre je oveľa menšia ako na Zemi, dalo by sa očakávať, že častice budú cestovať ďalej, kým podľahnú dekoherencii. Takže fyzici ako Berera a teoretický fyzik Jaime Calderón Figueroa, obaja z Edinburskej univerzity, vypočítali, ako ďaleko môže svetlo - najmä röntgenové žiarenie cestovať bez ujmy cez medzihviezdny priestor. Röntgenové fotóny by teda mohli viac než len prechádzať Mliečnou cestou. Potenciálne by mohli cestovať aj stovky tisíc svetelných rokov ba dokonca ešte ďalej.

Na základe zistení vedci zvážili možnosti na hľadanie kvantových správ mimozemšťanov. Jedným z možných typov komunikácie, ktorý by sa mal hľadať, je kvantová teleportácia  (Ide o jav, pri ktorom možno vlastnosti vzdialenej častice preniesť na inú). Keďže technológia vyžaduje kvantové aj klasické signály, vedci by mohli hľadať takéto simultánne signály na identifikáciu akýchkoľvek cudzích kvantových vzorov.

Kvantová dekoherencia je strata kvantovej koherencie. V kvantovej mechanike sú častice, ako sú elektróny, opísané vlnovou funkciou, matematickou reprezentáciou kvantového stavu systému; na vysvetlenie rôznych kvantových efektov sa používa pravdepodobnostná interpretácia vlnovej funkcie. Pokiaľ existuje určitý fázový vzťah medzi rôznymi stavmi, systém sa považuje za koherentný. Na vykonanie kvantových výpočtov na kvantových informáciách zakódovaných v kvantových stavoch je potrebný určitý fázový vzťah. Koherencia je zachovaná podľa zákonov kvantovej fyziky.

Ak by bol kvantový systém dokonale izolovaný, zachoval by si koherenciu na neurčito, ale nebolo by možné s ním manipulovať ani ho skúmať. Ak nie je dokonale izolovaný, napríklad počas merania, koherencia sa zdieľa s prostredím a zdá sa, že sa časom stráca. Tento proces nazývame kvantová dekoherencia. V jej dôsledku sa kvantové správanie zjavne stráca, rovnako ako sa zdá, že energia sa stráca trením v klasickej mechanike.