Povrch Jupiterovho najvnútornejšieho z veľkých mesiacov je pokrytý horúcimi lávovými jazerami a posiaty stovkami aktívnych sopiek, z ktorých niektoré chrlia roztavenú horninu do výšky desiatok kilometrov. V priebehu rokov pritiahla táto nepokojná, fascinujúca a „pekelná“ mesačná krajina pozornosť viacerých planetárnych vedcov.

Vedci teraz skúmajú vnútro mesiaca Io, aby vysvetlili, čo poháňa vulkanizmus na jeho rozpálenom povrchu. Mesiačik Io je vulkanicky najaktívnejším miestom v slnečnej sústave. Nie je však celkom jasné, odkiaľ pochádza energia poháňajúca toľko aktívnych sopiek.

Niektorí vedci sa vo všeobecnosti zhodujú na tom, že Io získava väčšinu svojej energie vďaka gravitačnému pôsobeniu nielen planéty Jupiter, ale aj jej sesterského mesiaca Europa. Tieto sily deformujú mesiačik a vytvárajú v jeho vnútri obrovské trecie teplo. Ako sa však toto teplo ukladá a presúva, zostáva záhadou.

Jedným z vysvetlení je, že pod povrchom Io môže byť obrovský oceán tekutej magmy. Hoci presné rozmery tohto globálneho magmatického oceánu zostávajú hádankou, musí byť obrovský. Vedci predpokladajú, že tento magmatický oceán môže mať hrúbku zhruba 100 kilometrov.

Už v roku 2011 sa ukázalo, že plášť Io nemôže byť úplne pevný. Magnetické merania Io z vesmírnej sondy Galileo ukázali, že vo vnútri mesiaca musí byť elektricky vodivá vrstva. Globálna podzemná vrstva obsahuje roztavenú horninu. Vedci však nevedeli povedať, či by táto vrstva pozostávala zo súvislého oceánu magmy, alebo z mnohých malých oblastí (jazier) rozptýlených po pevnej hornine. 

Na základe predchádzajúcich štúdií vedci vypočítali, že zmiešaná vrstva magmy a pevnej horniny pod kôrou Io by bola zásadne nestabilná pri takom množstve tepla, o ktorom sa predpokladá, že sa vyskytuje hlboko pod povrchom mesiaca. Roztopená hornina a pevná hornina by sa rozdelili na odlišné vrstvy, pričom roztavená hornina by sa zlúčila do podpovrchového oceánu. Konečným a logickým záverom je to, že Io má magmatický oceán.

Ale sú aj iné možnosti. Aj keď doposiaľ máme množstvo informácií, ktoré dokazujú existenciu veľkej globálnej vodivej vrstvy, ktorá by mohla byť magmatickým oceánom, pravda sa môže skrývať aj v samotnom jadre.

Jadro mesiaca Io môže byť vytvorené z pevného kovu. Predchádzajúci výskum naznačil, že Io má jadro bohaté na kovy. Vedci vypočítali, že kovové jadro, ktoré je približne také tuhé ako pevný ľad a skalnatý plášť rovnako viskózny ako zemský, by mohli úplne rozptýliť obrovské množstvo tepla, ktoré sa odhaduje na Io. To by tak potvrdilo úlohu magmatického oceánu pri odbúravaní energie.

Budúce merania zhromaždené prebiehajúcou misiou NASA sondou JUNO, ako aj dvoma budúcimi kozmickými loďami – Europa Clipper (NASA) a JUICE (ESA) – môžu poskytnúť údaje, ktorá z hypotéz je správna. Dovtedy ostanú hlbiny Io zahalené rúškom tajomstva.