Jadrové zbrane ako posledná možnosť ochrany pred asteroidmi

  • Marcel Škreka | 13 December 2021
    Slnečná sústava
Asteroid Bennu, ako ho odfotografovala sonda OSIRIS-REx. Výskumníci analyzovali, čo by sa stalo, keby bol asteroid s priemerom 100 metrov (pätinou veľkosti Bennu) rozbitý jadrovým výbuchom len dva mesiace pred dopadom na Zem. Zistili, že 99,9 % výsledného odpadu by planétu minulo. Obrázok: NASA
V sci-fi filmoch ako "Deep Impact" sa jadrové bomby používajú v poslednom pokuse o odkllonenie alebo rozbitie asteroidu na kolíznom kurze so Zemou.

Ukázalo sa, že v skutočnosti by takto bolo možné na poslednú chvíľu rozdrobiť menšie asteroidy. Väčšina úlomkov by minula Zem a na jej povrch by dopadla približne len tisícina z pôvodnej hmotnosti asteroidu. Pre väčšie telesá by rozptýlenie úlomkov nebolo až tak efektívne, ale stále by mohlo minimalizovať počet tých, ktoré by zasiahli Zem, ak by sa narušenie asteroidu uskutočnilo aspoň šesť mesiacov pred očakávaným dopadom.

To je záver novej štúdie, ktorá hodnotí, ako rôzne dráhy asteroidov a distribúcia rýchlosti fragmentov ovplyvňujú dlhodobé správanie sa trosiek po rozdrobení asteroidu. Výskumníci modelovali trajektórie úlomkov vyprodukovaných jadrovým výbuchom niekoľko metrov od povrchu 100 metrového asteroidu len dva mesiace pred jeho predpokladaným dopadom.

Na výpočtoch je náročné to, že je potrebné modelovať všetky obežné dráhy fragmentov, čo je vo všeobecnosti oveľa komplikovanejšie ako modelovanie jednoduchého vychýlenia celého asteroidu.

Vhodnejším prístupom je vychýliť asteroid z kurzu pomocou jadrového výbuchu alebo kinetickej nárazovej hlavice. Tento prístup je tým účinnejší, čím ďalej je asteroid od Zeme. Vo veľkých vzdialenostiach môže aj relatívne malá zmena trajektórie telesa spôsobiť, že minie Zem.

Ale pre asteroidy objavené, keď do dopadu zostáva len niekoľko mesiacov, môže byť použitie jadrového výbuchu tou najlepšou obranou.

Vedci sa zamerali práve na takéto prípady, keď sa narážajúce teleso rozbije na kusy krátko pred dopadom.

Ak by sme zbadali nebezpečný objekt, ktorý má zasiahnuť Zem príliš neskoro na to, aby sme ho mohli bezpečne odkloniť, našou najlepšou možnosťou by bolo rozbiť ho tak dôkladne, že výsledné úlomky by do značnej miery minuli Zem.

Pri rozbití asteroidu na kúsky, každý úlomok vo výslednom mraku fragmentov bude sledovať svoju vlastnú trajektóriu okolo Slnka, pričom budú gravitačne interagovať medzi sebou a planétami. Tento mrak bude mať tendenciu natiahnuť sa do zakriveného prúdu okolo pôvodnej dráhy asteroidu. Ako rýchlo sa tieto kúsky rozložia v kombinácii s časom, kým oblak skríži cestu Zeme, nám hovorí, koľko ich zasiahne Zem.