Animácia sondy Juno pri Jupiteri. Kredit: NASA/JPL

Najväčšia planéta Slnečnej sústavy dostala po trinásťročnej pauze konečne návštevu, ktorá sa pri nej zdrží dlhšie. Od zániku sondy Galileo v roku 2003 ju totiž prišla pozrieť len kozmická sonda New Horizons, ktorá sa potom ponáhľala ďalej za svojím vzdialenejším cieľom. Juno sa však stala oficiálne druhou umelou družicou Jupitera.

Juno, vypustená 5. 8. 2011 raketou Atlas V, je unikátnou sondou. Ako najvzdialenejšie človekom vyrobené teleso bude využívať na svoju funkciu energiu zachytenú prostredníctvom solárnych panelov. Predošlé sondy boli vybavené rádioizotopovými batériami, pretože na rovnakú jednotku plochy dopadá na obežnej dráhe Jupitera 25-krát menej slnečného žiarenia ako na orbite Zeme. Dnešné solárne články však majú o 50 % vyššiu účinnosť, a sú odolnejšie voči radiácii ako články spred 20 rokov. Navyše, energetické nároky Juno nie sú veľké.

V priebehu 20 mesiacov trvajúcej plánovanej misie Juno obletí Jupiter 37-krát a bude zbierať údaje o jeho gravitačnom poli, magnetickom poli a štruktúre atmosféry. Získané poznatky majú prispieť k pochopeniu vzniku a vývoja Jupitera a tým prispieť k dokonalejšiemu pochopeniu nielen ďalších telies Slnečnej sústavy, ale aj mnohých exoplanét. Okrem vedeckého vybavenia sonda so sebou nesie aj plaketu na počesť astronóma Galilea Galileiho, ktorý prvý namieril na Jupiter ďalekohľad, a figúrky z Lega reprezentujúce Galilea, boha Jupitera, a jeho manželku Juno. Misia skončí, podobne ako u prvej umelej družice Jupitera, riadeným navedením telesa do atmosféry Jupitera.



Figúrky z Lega na palube sondy. Kredit: NASA

Počas svojho päťročného letu vesmírom sonda urobila jeden gravitačný manéver pri Zemi, a to v roku 2013. Na rozdiel od všetkých predošlých sond k Jupiteru, ktoré k nemu mierili v rovine jeho rovníka, Juno prilietala smerom od severného pólu. Na obežnú dráhu okolo najväčšej planéty Slnečnej sústavy bola navedená bezproblémovým, 34 minút trvajúcim manévrom OIM (Orbit Insertion Maneuver), ktorý ju dostal na veľmi výstrednú eliptickú dráhu. Na nej obehne Jupiter za 53 a pol pozemského dňa. Táto dráha sa bude upravovať ďalšími manévrami. Už nasledujúceho dňa po navedení na orbitu sa zaplo prvých päť vedeckých prístrojov, ktoré boli päť dní pred brzdiacim manévrom vypnuté.


Predbežné výsledky prvých meraní sondy by mali byť zverejnené 1. augusta. 19. októbra 2016, po dvoch obehoch Jupitera, urobí Juno ďalší brzdiaci manéver. Tento bude trvať 22 minút a zníži jej obežnú dráhu, aby sa mohla začať hlavná vedecká misia. Na novej dráhe bude sonde trvať obeh už len 14 dní a v najbližšom bode sa k planéte priblíži iba na 5 000 km od jej vrchných mrakov.



Prvá fotografia, ktorú Juno urobila z orbity Jupitera. Viditeľné sú oblačné štruktúry, Veľká červená škvrna, a tri z jeho mesiacov. Kredit: NASA/JPL/Malin Space Science Systems


10. júla urobila Juno prvú snímku Jupitera z jeho orbity. V tom čase bola od planéty vzdialená 4 300 000 km, rozlíšenie preto nie je nijako veľké. Kvôli vysokej rádioaktivite Jupitera sa nepredpokladá, že táto kamera bude fungovať po celú dobu životnosti sondy. Vedci však dúfajú, že stihne urobiť niekoľko stoviek snímok.