Jupiter drží kometárnych zajatcov

  • Marcel Škreka | 5 Október 2009
    Slnečná sústava
Fragmenty kométy Shoemaker-Levy 9 zrážajúce sa s Jupiterom.
Kométy, ktoré sa na svojich dráhach dostatočne priblížia k Jupiteru, ním môžu byť gravitačne zachytené. Predtým ako sa s ním zrazia alebo jeho gravitácii uniknú, sa z nich stávajú dočasné satelity našej najväčšej planéty. Nedávnym dôkazom je zrážka Jupitera s asteroidom, alebo kométou v júli tohto roku.

Medzinárodný tím astronómov zistil, že kométa 147P/Kushida-Murumatsu predtým ako opustila Jupiterov systém, bola uväznená na jeho orbite v rokoch 1949 až 1961. Táto kométa je len piatou kométou, ktorej dráha bola prepočítaná späť v čase, a pri ktorej bolo zistené, že sa dočasne stala satelitom Jupitera. Najznámejšou z týchto komét je Shoemaker-Levy 9, ktorá bola gravitáciou Jupitera rozdrobená na fragmenty a tie v júli 1994 zanikli v Jupiterovej mohutnej atmosfére. Spätným prepočítaním jej dráhy sa zistilo, že prvý krát bola Jupiterom zachytená už v roku 1930.

Tie kométy, ktoré z gravitačnej pasce Jupitera uniknú ako aj 147P/Kushida-Murumatsu, sa môžu stať súčasťou rodiny asteroidov Hilda pohybujúcich sa okolo Slnka vo vzdialenostiach 3,7 až 4,2 AU. Ich obežné dráhy sú v rezonancii s Jupiterom 2:3 (čo znamená, že za 2 obehy Jupitera okolo Slnka vykonajú tieto telesá presne 3 obehy okolo Slnka). Vedecký tím modeloval dráhy 18 tzv. "kvázi-Hilda komét", pričom sa zistilo, že väčšina z nich vykonala okolo Jupitera len krátky prelet. Kométa 147P/Kushida-Murumatsu s dvomi kompletnými obehmi planéty je skôr výnimkou. Vedci navyše zistili, že kométa 111P/Helin–Roman–Crockett vykonala medzi rokmi 1967 až 1985 dokonca 3 obehy Jupitera a do jeho gravitačnej pasce sa znova chytí v roku 2068. kedy vykoná 6 obehov planéty a po 18 rokoch mu zasa unikne.

InnerSolarSystem.jpg

Poloha a rozdelenie rodiny Hilda, o ktorej členoch sa predpokladá, že sú to kométy vyvrhnuté Jupiterom.

Výsledkom výskumu je, že k zrážkam s Jupiterom a dočasným zachyteniam telies dochádza oveľa častejšie, ako sa predpokladalo. S týmto faktom priamo súvisí aj pravdepodobnosť zrážky takéhoto telesa so Zemou. Počet zrážok s  Jupiterom je približne rovnaký, ako počet telies, ktoré uniknú jeho gravitácii smerom dovnútra Slnečnej sústavy. Pokiaľ nie je Jupiter ochrancom vnútornej Slnečnej sústavy, ako sa doteraz predpokladalo, pochopenie vplyvu Jupitera na kometárne dráhy nám umožní lepšie určiť riziko budúcich zrážok so Zemou.