Päť mikrometeoritov nájdených pri vykopávkach v Antarktíde (na snímke). Celkovo každoročne na Zem dopadne zhruba 5 200 metrických ton vesmírneho prachu. (J. Duprat a C. Engrand / CNRS; C. Engrand a L. Delauche / CNRS)

Pri svojom obehu okolo Slnka naša Zem prelietava cez oblaky prachu zanechanými buď kométami alebo asteroidmi. Až niekoľko tisíc ton tohto materiálu sa dostane cez atmosféru na povrch Zeme. Počas troch rokov v Antarktíde vedci zhromaždili viac ako 2 000 mikrometeoritov z troch snehových jám, ktoré vykopali.

Veľká časť Antarktídy je dokonalým úložiskom pre mikrometeority, pretože neexistuje žiadna tekutá voda, ktorá by ich rozpustila alebo inak znehodnotila.

Vedci museli najskôr kopať do hĺbky minimálne dvoch metrov, aby sa dostali k vrstvám snehu uloženým pred rokom 1995. Potom pomocou ultračistých nástrojov zhromaždili stovky kilogramov snehu, roztopili ho a prepasírovali drobné častice, ktoré obsahoval. Získali tak vzorky aj spred dvadsiatich rokov.

Celkovo bolo nájdených 808 guľôčok, ktoré sa čiastočne roztopili, keď preleteli zemskou atmosférou a ďalších 1 280 mikrometeoritov, ktoré také poškodenie nemali. Veľkosť častíc bola v rozmedzí od 30 do 350 mikrometrov a všetky dohromady vážili iba pár miligramov. Všetky mikrometeority sa našli v troch oblastiach s rozlohou iba pár metrov štvorcových. Za predpokladu, že častice vesmírneho prachu padajú v Antarktíde rovnako ako kdekoľvek inde, vedci môžu odhadnúť koľko prachu padne na celú planétu.

Asi 80 percent mikrometeoritov pochádza z komét, ktoré majú väčšinu svojich dráh bližšie k Slnku ako Jupiter. Zvyšné mikrometeority pravdepodobne pochádzajú z kolízie telies v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Vedci tvrdia, že tieto malé častice dodávajú na Zem každý rok asi 20 až 100 metrických ton uhlíka a mohli byť na začiatku histórie Zeme dôležitým zdrojom zlúčenín bohatých na uhlík ako sú napríklad aminokyseliny.

(zdroj:www.sciencenews.org)