Kepler pozoruje zmeny fáz exoplanéty

  • Marcel Škreka | 10 August 2009
    Exoplanéty
umelcova predstava HAT-P-7b
Vesmírny ďalekohľad Kepler bol do vesmíru vypustený za účelom pátrania po exoplanétach. Jeho prvým úžasným objavom je pozorovanie zmien fáz na planéte vzdialenej viac ako 1000 ly (svetelných rokov).

Úlohou Keplera je hľadať exoplanéty od najväčších plynných obrov po planéty veľkosti Zeme v okolí 100 000 hviezd v súhvezdí Labute. Na ich detekciu využíva zákrytovú metódu.

Planéta HAT-P-7b bola objavená v roku 2008. Vlastnosti jej dráhy najviac vyhovovali na otestovanie ďalekohľadu Kepler. Svetelná krivka zhotovená pozemskými ďalekohľadmi je značne zašumená vplyvom atmosféry. Prechod planéty popred disk hviezdy je pozorovateľný, no bez výraznejších detailov.

Borucki-GroundKepler-Final-Pg1.jpg

Naproti tomu svetelná krivka zhotovená z dát Keplera je krištáľovo čistá. 100 násobné zväčšenie detailov odhalilo veľké prekvapenie. Pokles jasnosti pri zákryte nebol ostrý, ale hladký a postupný. Za takéto chovanie svetelnej krivky je zodpovedná osvetlená časť planéty, ktorá sa počas obehu okolo hviezdy mení. Z krivky sa taktiež dá vyčítať povrchová teplota planéty, ktorá dosahuje ohromných  2570 K (2300°C). To však nie je všetko. Približne deň po zákryte sa objavil ďalší pokles jasnosti. Nejedná sa o druhú planétu, ale o sekundárny zákryt, keď sa planéta dostane poza hviezdu.

Borucki-GroundKepler-Final-Pg2.jpg

Hĺbka tohto druhého poklesu približne zodpovedá prechodu planéty veľkosti Zeme. Detektory na Keplerovom ďalekohľade teda dokázali, že sú schopné objaviť aj takéto malé planéty.

Ďalekohľad je v prevádzke len niekoľko týždňov, no našiel už stovky kandidátov na extrasolárne planéty, ktorých potvrdenie však istý čas potrvá. Pokles jasnosti hviezdy môže spôsobiť veľa faktorov: od tmavých škvŕn na jej povrchu až po zákryt druhou hviezdou v  binárnom systéme. Na potvrdenie existencie planéty je potrebné pozorovať 3 zákryty, nasledované dodatočným skúmaním pozemskými ďalekohľadmi. Vedci dúfajú, že už začiatkom budúceho roka budú môcť zverejniť objav stovák, možno tisícov tzv. horúcich jupiterov - plynných obrov obiehajúcich svoju hviezdu po tesných dráhach s krátkou periódou obehu. No na objav planét podobných Zemi, obiehajúcich hviezdu v obývateľnej zóne, si budeme musieť ešte pár rokov počkať. Dôvodom je dlhšia perióda ich obehu okolo materskej hviezdy.

Animáciu prechodu planéty popred hviezdny disk si môžete pozrieť na tomto videu.