Kolidujúce biele trpaslíky

  • Marcel Škreka | 23 November 2010
    Stelárna astronómia
Binárny systém J0923+3028 pozostáva z dvoch bielych trpaslíkov: viditeľného (4 priemery Zeme, 23% hmotnosti Slnka) a nepozorovaného (1 priemer Zeme, 44% hmotnosti Slnka). Vzdialenosť zložiek je 350 000 km a perióda obehu 1 hodina.
Tímu astronómov sa pri skúmaní rýchlo sa pohybujúcich hviezd unikajúcich z našej Galaxie podaril náhodný objav. Z tuctu pozorovaných dvojhviezd sa v polovici prípadov zistilo, že jednotlivé zložky sa k sebe navzájom približujú a po čase splynú a vybuchnú ako málo jasné supernovy.

Tieto dvojhviezdy sú pármi bielych trpaslíkov, hustých pozostatkov po hviezdach, ktoré už spotrebovali svoje nukleárne palivo. Ich rozmery sú porovnateľné so Zemou. Pozostávajú prevažne z uhlíka a kyslíka,  tie menej hmotné z hélia.

Systém J0923+3028 je zvláštny v tom, že oba biele trpaslíky sa navzájom obiehajú vo vzdialenosti menšej, ako je polomer Slnka. Jeho zložky sú menej hmotné ako typické biele trpaslíky.

Biele trpaslíky sa na svojich dráhach dostávajú do vzdialenosti, kde na seba pôsobia veľkými slapovými silami. Tie v minulosti spôsobili mohutnú stratu hmoty z oboch hviezd.

Blízkosť dráh spôsobuje taktiež strhávanie časopriestoru, čím vznikajú gravitačné vlny, ktoré odnášajú orbitálnu energiu systému. To je dôvodom, prečo sa hviezdy k sebe približujú.

Vedci predpokladajú, že pár J0923+3028 približne do 100 miliónov rokov splynie. Hmotnosť takto vzniknutej hviezdy bude ale primalá k výbuchu supernovy. Namiesto toho hmotnejší biely trpaslík “prežije“ poznačený krátkym zábleskom, omnoho slabším ako pri výbuchu supernovy.

Vedúci tímu Warren Brown uvažuje, že takéto dvojhviezdy môžu byť zdrojom vzácne sa vyskytujúcich málo svietivých supernov, ktoré sú 100 násobne slabšie ako klasické supernovy typu Ia a pri výbuchu odvrhujú len 1/5 materiálu. Ďalej dodáva: „Frekvencia s akou sa biele trpaslíky zrážajú, je rovnaká ako u málo svietivých supernov, teda približne raz za 2000 rokov. Hoci s určitosťou nevieme, či kolidujúce biele trpaslíky vybuchnú ako málo svietivé supernovy, fakt, že frekvencie sú rovnaké, je inšpirujúci.“

Tento objav strojnásobil počet známych kolidujúcich binárnych bielych trpaslíkov a astronómom pomôže dozvedieť sa viac o vývoji tohto typu objektov.