Kométa Hartley 2 zblízka

  • Marcel Škreka | 10 November 2010
    Slnečná sústava
Vo štvrtok 4. novembra sa uskutočnil dlho očakávaný prelet sondy Deep Impact okolo  kométy 103P/Hartley 2. K študovaniu práve tejto kométy primälo vedcov jej síce malé no neobyčajne aktívne jadro.

Prelet sondy Deep Impact okolo kométy nie je prvým. V roku 2005 míňala kométu 9P/Tempel, keď za účelom skúmania jej zloženia vystrelila do jadra 300 kg vážiaci medený projektil. V rámci predĺženej misie nazvanej EPOXI sa k navedeniu na stretnutie s druhou kométou využili 3 oblety okolo Zeme a zvyšné palivo sondy.

Sonda začala s pozorovaním kométy Hartley 2 už 5. septembra, intenzívnejšie však až od 1. októbra, keď začala na Zem posielať až 2000 snímok denne.

Pri priblížení ku kométe sa sonda musela natočiť tak, aby komunikačná anténa smerovala od Zeme. 50 minút pred najväčším priblížením sa na sonde zapla automatická navigácia udržiavajúca obe kamery na sonde permanentne namierené na kométu. Citlivejšia z kamier študovala zloženie kométy pomocou infračerveného spektrometra. Úlohou druhej bolo snímať jadro a komu - oblak plynu a prachu obklopujúci kométu. Snímky bolo možné posielať na Zem až 30 min po maximálnom priblížení.

Sonda preletela popri kométe okolo 15-tej hodiny vo vzdialenosti 700 km vzájomnou rýchlosťou 12,5 km/s. Priblíženie na 700 km bolo kompromisom medzi čo najostrejšími snímkami a schopnosťou sondy natáčať sa za kométou.

 

Comet103P-2010-10-20.gif

 

Ešte v októbri zaznamenali prístroje na sonde niekoľko výtryskov kyanovodíka, čo svedčí o tom, že kométa je blízko maxima svojej aktivity. Uvoľňovanie plynov je obyčajne sprevádzané únikom prachu. Tentoraz však prach zaznamenaný nebol, čo si vedci nevedia dostatočne vysvetliť. Jednou z možností je, že na kométe mohlo byť čisté (nezaprášené) ložisko zmrznutého plynu.

Pozorovanie oxidu uhličitého prúdiaceho z kométy ukazuje, že tento plyn je pravdepodobne hlavným zdrojom jej aktivity. Pozorovaný bol samozrejme aj rozsiahly únik vody, no v porovnaní s ostatnými kométami je pomer medzi CO2 a H2O omnoho vyrovnanejší. Množstvo CO2 sa obyčajne pohybuje medzi 1 až 10 % plynnej zložky.

Po prvý krát boli pozorované aktívne oblasti nie len na Slnkom ožiarenej strane jadra, ale aj v tieni. Je možné, že tento jav súvisí s vyšším podielom CO2, ktorému v porovnaní s vodou stačí k odpareniu omnoho nižšia teplota.

prulet_kolem_jadra.jpg

Sekvencia snímok počas preletu sondy okolo kométy Hartley 2.

Jadro má veľmi nepravidelný tvar s dobou rotácie 18 hodín, čo ukázali už prvé snímky z rádiového ďalekohľadu Arecibo. Uprostred na spojnici dvoch častí je oblasť veľmi hladkého materiálu. Pravdepodobne je ním jemný prach, ktorý sa tu postupne zoskupil z dôvodu rotácie jadra. Prechod medzi hladkým a drsným (aktívnym) povrchom je dosť ostrý.

Aktivita kométy je skutočne vysoká. Je prvou kométou skúmanou kozmickou sondou, kde sú výtrysky dostatočne jasné, aby boli spoľahlivo identifikované s útvarmi na povrchu. Okrem toho je Hartley 2 najmenšou spomedzi piatich sondami skúmaných komét.

Divoké správanie sa kométy zahrňujúce neočakávané výtrysky a erupcie poskytne vedcom množstvo údajov, ktoré budú analyzovať niekoľko mesiacov, možno až rokov. Pokúsia sa z nich vydedukovať ako kométa vznikala a vyvíjala sa.

Kométa Hartley 2 sa momentálne ešte len blíži do perihélia (bod na dráhe, kde sa teleso dostáva najbližšie k Slnku), ktorým prejde 28. novembra. Okolo našej planéty preletí najtesnejšie len o 8 dní skôr vo vzdialenosti 18 miliónov km. Práve kvôli týmto geometrickým podmienkam ju nájdeme už v triédri. Pre tých, ktorý to chcú vyskúšať prikladáme orientačnú mapku.


Hartley.gif