Jar prináša len málo deep-sky objektov viditeľných voľným okom. O to viac však ukrýva objektov rozpoznateľných už malým ďalekohľadom. Je to najmä vďaka rozsiahlemu útvaru križujúcemu dve súhvezdia. Podľa súhvezdia, do ktorého sa premieta jeho väčšia časť, dostal meno Kopa galaxií Panna alebo kopa Virgo. Táto kopa čiastočne presahuje aj do súhvezdia Vlasy Bereniky. Niekedy je nazývaná aj „Ríša galaxií“. Ide o našu najbližšiu veľkú galaktickú kopu vo vesmíre.

Polohu Kopy galaxií v Panne možno nájsť pomocou hviezdy ró Virginis, ktorá leží juhovýchodne od jej centra. Priemer kopy na oblohe je vyše 5°, a preto je takmer nemožné pozorovať ju ďalekohľadom naraz. Je to rozľahlý systém obsahujúci približne 2 000 – 2 500 galaxií, z nich asi 160 väčších. Týchto 160 väčších galaxií je však „natlačených“ v priestore len o málo väčšom ako naša Miestna skupina galaxií, ktorá obsahuje asi 30 (väčšinou výrazne menších) členov. Jej stred leží vo vzdialenosti asi 40 – 60 miliónov ly, podľa jedného zdroja až 100 miliónov ly, zvyšné ju však kladú oveľa bližšie. Vzdialenosť kopy Virgo bola určená pomocou cefeíd v galaxii M 100, ktorá samotná sa už ale premieta do súhvezdia Vlasy Bereniky. Reálny priemer kopy dosahuje okolo 130 miliónov ly.

Jej členy nie je ľahké pozorovať malými ďalekohľadmi, ale niekoľko desiatok sa ich dá vidieť už ďalekohľadom s priemerom aspoň 15 cm. 20-centimetrový ďalekohľad ich ukáže možno až dvesto. Messierov katalóg zahŕňa celkove 16 najjasnejších: M 49, M 58, M 59, M 60, M 84, M 85, M 86, M 87, M 88, M 89, M 90, M 91, M 98, M 99 a M 100. Messier ich nazýval „kopa hmlovín“, lebo nepoznal ich skutočnú podstatu.

Väčšina galaxií v kope (asi 75 %) je špirálových podobne ako Galaxia, ostatné sú eliptické a len niekoľko je nepravidelných. Eliptické galaxie sú sústredené v strede kopy, špirálové skôr na jej okraji. Kopa galaxií v Panne je stredom Supergalaxie (Miestnej nadkopy galaxií), superkopy galaxií, kam patrí aj naša Miestna skupina galaxií. Svojou obrovskou gravitáciou pôsobí na všetky galaktické kopy, ktoré do Supergalaxie patria. Miestna skupina galaxií je tiež priťahovaná ku Kope galaxií v Panne, napriek tomu sa od nej v dôsledku rozpínania vesmíru vzďaľuje a to rýchlosťou asi 950 km/s. Aj tak sa však niektoré galaxie z kopy pohybujú smerom k nám. Napríklad galaxia IC 3258 sa k nám podľa spektra približuje rýchlosťou 520 km/s. Niektoré galaxie sa zase od nás vzďaľujú a to rýchlosťami viac než 2 500 km/s. Rekordnou rýchlosťou 2 535 km/s sa vzďaľuje galaxia NGC 4388.

Priestor medzi galaxiami vypĺňa žeravá plazma s teplotou niekoľko desiatok miliónov stupňov. Má väčšiu hmotnosť ako všetky galaxie dohromady. Astronóm Jan Hendrik Oort však upozornil na skutočnosť, že žiariaca hmota všetkých galaxií nemôže ani zďaleka vysvetliť rýchlosť, akou sa pohybujú. V kope musí byť oveľa viac hmoty, ktorá nežiari, ale napriek tomu má gravitačnú silu. To bol prvý nepriamy dôkaz existencie tmavej hmoty. Hĺbkové snímky tejto kopy galaxií zase ukázali, že mnohé jej členy, aj tie, čo spolu zdanlivo nesúvisia, sú pospájané slabými prúdmi hviezd. Jasnejšie galaxie sú tiež obklopené neobyčajne veľkými halami.

Pri skúmaní kopy Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom sa do roku 2002 našlo asi 600 červených obrov, ktoré sú rozptýlené v medzigalaktickom priestore a nepatria žiadnej z galaxií. Možno boli z galaxií vytrhnuté pri ich zrážkach. Pri pohľade z planéty obiehajúcej takúto mimogalaktickú hviezdu by sme na nočnej oblohe nevideli žiadne hviezdy, len slabé obláčiky iných členov kopy.

V strede kopy sa nachádza jej najjasnejšia, najmasívnejšia a najaktívnejšia dominantná cD galaxia M87 (NGC 4486) nazývaná aj Virgo A. Tú sme si predstavili v osobitnom článku. Pomerne blízko sa dajú pozorovať aj dve nádherné špirálové galaxie: M 90 a M 58. Cez stred Kopy galaxii v Panne prechádza reťazec galaxii, ktorý poznáme pod názvom Markarianova reťaz.