Skombinovaním pozorovaní ďalekohľadu Chandra, rádiových ďalekohľadov a počítačových simulácií vedci objavili obrovskú vlnu horúceho plynu. S veľkosťou 200 000 ly (svetelných rokov) takmer dvojnásobne presahuje rozmer našej Galaxie. Vedci sa domnievajú, že vlna vznikla pred miliardami rokov, keď menšia kopa galaxií prešla cez kopu Perseus a vytvorila rozľahlé dutiny v medzigalaktickom plyne.
Kopy galaxií sú najväčšie štruktúry vo vesmíre držané pohromade gravitáciou. Kopa Perzeus má rozmer 11 milión ly a nachádza sa vo vzdialenosti 240 mil. ly. Pomenovaná je podľa súhvezdia, v ktorom sa nachádza. Ako u všetkých galaktických kôp, väčšinu jej viditeľnej látky tvorí všadeprítomný plyn s teplotou miliónov °C, takže žiari len v röntgene.
Údaje z Chandry ukázali rozmanitosť plynných štruktúr od rozsiahlych bublín vyfúknutých obrou čiernou dierou v centrálnej galaxii kopy NGC 1275 až k záhadnému vypuklému útvaru známemu ako “záliv“.
K výskumu tohto zálivu vedci zložili celkovo 10,4 dní pozorovaní Chandry s vysokým rozlíšením s 5,8 dňami rádiových pozorovaní na energiách 700 až 7000 eV. Vo vzniknutom obrázku následne zvýšili kontrast okrajových častí, čím vynikli detaily. Ovál označuje polohu obrovskej vlny.
Vznik vlny sa podarilo simulovať na počítači vo výskumnom centre NASA. V simulácii prebiehala zrážka dvoch kôp galaxií, kde vo väčšej kope podobnej kope Perzeus sa plyn rozdelil na dve zložky s rozdielnou teplotou: chladnú, nachádzajúcu sa v centrálnej časti kopy s teplotou 30 miliónov °C a asi 3 krát teplejšiu, ktorá ju obklopuje. V simulácii menšia kopa galaxií s hmotnosťou 1000 násobku hmotnosti našej Galaxie prešla väčšou kopou vo vzdialenosti približne 650 000 ly od jej centra. To vyvolalo gravitačné poruchy, ktoré rozvírili plyn a vznikla zväčšujúca sa špirála chladnejšieho plynu. Po približne 2,5 miliarde rokov, keď sa plyn vzdialil na 500 000 ly od centra, vznikla rozsiahla vlna, ktorá bude putovať až k jeho okraju, kým sa nerozptýli.
Tieto vlny sú veľkou verziou Kelvin-Helmholtzových vĺn, ktoré vznikajú na rozhraní dvoch tekutín pri rozdielnej vzájomnej rýchlosti ich pohybu, ako napr. pri vetre nad vodnou hladinou. Pozorujú sa v oceánoch, pri tvorbe oblakov, alebo na Slnku.
(zdroj:chandra.harvard.edu)
