Planéta Zem je v mnohých smeroch unikát. Nielenže má ako jediná z planét slnečnej sústavy kvapalnú vodu a život, je tiež známa ako jediná planéta dodnes vulkanicky a tektonicky aktívna. Vedci z North California State University však tvrdia, že známky zmien litosféry na Venuši existujú dodnes.

Kôra Venuše sa považovala za jednoliatu. Kým zemská kôra je rozlámaná na litosférické dosky, ktoré sa jedna voči druhej pomaly pohybujú a v priebehu miliónov rokov menia globálnu mapu našej planéty, na Venuši sa nič také nezaznamenalo. Približne 60 % povrchu tvoria nižšie položené rovinaté oblasti, kde rozdiely vo výške terénu nepresahujú 1 km. Sú analogické oceánskym panvám na Zemi, ale neobsahujú žiadnu vodu. Asi 16 % povrchu pokrývajú plytké panvy a údolia. Nad ne vystupujú dve „kontinentálne“ vrchoviny, ktoré sa dvíhajú z nedoziernych plání a predstavujú necelú štvrtinu, asi 24 % povrchu.

Takmer celý venušský povrch radarom zmapovala sonda Magellan v rokoch 1990 až 1994. Aj dnes však v jej údajoch odborníci vedia nájsť predtým nikým nepovšimnuté súvislosti. Napríklad tú, že horské hrebene planéty sa zbiehajú, aby izolovali bloky plochých, nízko položených plání vychladnutej lávy pozdĺž pólov. Na týchto planinách boli objavené deformácie, ktoré z geologického hľadiska nemusia byť príliš staré. Povrch Venuše má totiž vek iba 700 miliónov rokov – z dôvodov, ktoré dodnes nie sú presne známe. Ešte mladšie útvary na ňom sú z geologického hľadiska v podstate súčasné.

Nejde o tektonické dosky v pozemskom zmysle slova, ktoré by sa vzájomne zrážali a podsúvali jedna pod druhú, len o menšie platne s obmedzenou pohyblivosťou. Obzvlášť jedna venušská lokalita, Lavinia Planitia, vykazuje veľmi podobnú stavbu ako čínska panva S´-čchuan. Tá vibruje, otáča sa a naráža do okolitého terénu v dôsledku pôsobenia síl zemského plášťa. Podľa Byrna a kol. by sa niečo také mohlo diať aj na Venuši. Na viacerých miestach sa kôra mohla rozpadnúť na relatívne malé, mierne sa pohybujúce bloky s priemerom do 1 200 km. Najväčší takýto potenciálny blok na nížinách Venuše je štruktúra Nuva Campus. Ohraničujú ju tektonické štruktúry.

Nevysvetlený však zostáva pôvod takýchto pohybov malých blokov kôry a tiež ich umiestnenie práve na póloch. Jednou z možností je podľa Byrneho veľmi pomalý konvektívny pohyb v plášti. Plášť Venuše je iba desiatky kilometrov pod povrchom. Byrne predpokladá, že pohybujúce sa kusy venušskej kôry sa čiastočne od plášťa oddelili a to v hĺbke 10 – 15 km. Úlohu v tomto oddelení by podľa neho mala hrať vysoká teplota venušskej atmosféry (462°C).

Tenká venušská kôra by mohla pripomínať tenkú kôru v dávnej minulosti Zeme. Mladá Zem mala obrovské vnútorné teplo, ktoré umožnilo len vyformovanie tenkej kôry. Tá ešte nemala súčasnú doskovú tektoniku, no mohla už byť rozlámaná na podobné menšie bloky. Na Zemi vtedy panoval extrémny vulkanizmus. Definitívny dôkaz o súčasnom vulkanizme na Venuši však ešte stále chýba. Medzi prejavy vulkanickej činnosti v minulosti patria lávové prúdy, výlevy, štítové sopky, vulkanické dómy a iné.