Koronálne slučky na Slnku môžu byť iba ilúzie

  • Valentín Korinek | 23 Máj 2022
    Slnečná sústava
Niektoré koronálne slučky na Slnku (na obrázku) nemusia byť jednotlivé vlákna plazmy, ale skôr optické ilúzie v slnečnej atmosfére. (Solar Dynamics observatory/GSFC/NASA)
Koronálne slučky, dobre definované horúce vlákna plazmy, ktoré sa klenú von do slnečnej atmosféry, sú ikonické pri snímkach Slnka. Mnohé z údajných koronálnych slučiek ktoré vidíme, tam ale vôbec nemusia byť.    

Niektoré koronálne slučky môžu byť ilúziou vytvorenou „vráskami“ väčšej hustoty v závese plazmy nazývanej koronálny závoj. Ak je to pravda, zistenia vyvolané neočakávanými plazmovými štruktúrami pozorovanými v počítačových simuláciách slnečnej atmosféry môžu zmeniť spôsob, akým vedci merajú niektoré vlastnosti našej hviezdy.

Vedci začali lepšie chápať komplexnú atmosféru Slnka alebo korónu až v posledných rokoch. Koronálne slučky sa použili na meranie mnohých vlastností koróny vrátane teploty a hustoty a môžu byť kľúčom k zisteniu, prečo je slnečná atmosféra oveľa teplejšia ako jej povrch. No astronómovia sa už dlho čudujú, prečo sa tieto slučky zdajú byť také usporiadané, aj napriek tomu, že prichádzajú z miest na povrchu Slnka, kde je veľmi silné turbulentné prostredie.     

Slnečná fyzička Anna Malanushenko a jej kolegovia sa pokúsili izolovať jednotlivé koronálne slučky v 3D počítačových simuláciách pôvodne vyvinutých na simuláciu životného cyklu slnečnej erupcie. Vedci očakávali, že uvidia úhľadne orientované vlákna plazmy, pretože sa zdá, že koronálne slučky sa prispôsobujú magnetickému poľu Slnka ako kovové hobliny okolo tyčového magnetu.

Namiesto toho sa plazma javila ako zvlnenie na záclone, ktorá sa  ťahá zo slnečného povrchu a je zvinutá do seba. V simulácii sa ukázalo, že mnohé z predpokladaných koronálnych slučiek nie sú skutočné objekty. Hoci pozdĺž magnetických polí existovali štruktúry, neboli ale ani tenké, ani kompaktné, ako sa predpokladalo. Viac sa podobali oblakom dymu. Keď tím v simulácii zmenil uhol pohľadu, z ktorého sa na tieto vrásky v závoji pozeral, zmenil sa ich tvar a orientácia. A z určitých uhlov pohľadu vrásky pripomínali koronálne slučky.

Tieto pozorovania boli ohromujúce. Dovtedy sme sa domnievali, že keď vidíme túto klenutú koronálnu slučku, je tam prameň plazmy. Štruktúra v simulácii však bola oveľa zložitejšia a vykazovala komplikované hranice a vyššiu členitosť.
Napriek tomu nie všetky koronálne slučky sú nevyhnutne ilúziami v koronálnom závoji. Nevieme, ktoré z nich sú skutočné a ktoré nie. Preto to musíme zistiť, pokiaľ chceme lepšie študovať slnečnú atmosféru.

Nie je tiež jasné, ako môže údajný koronálny závoj ovplyvniť predchádzajúce analýzy slnečnej atmosféry. Astronómovia budú musieť vyvinúť spôsob, ako pozorovať závoj a potvrdiť jeho existenciu.