Popolavý svit Mesiaca (foto: R. Kaufmann)

V týchto dňoch môžeme viac ako inokedy v roku, pri pohľade na nášho vesmírneho suseda na oblohe obdivovať okrem jeho svitu aj oveľa slabšiu, jemnou šeďou ozdobenú tmavú časť mesačného disku. Nazývame ju popolavým svitom Mesiaca.

Podobne ako vidíme Mesiac na pozemskej oblohe, svieti naša Zem na oblohe mesačnej a tento jav s ňou súvisí. Je spôsobený slnečným svetlom, ktorý odráža naša planéta práve smerom k Mesiacu a ten ho  zase odráža späť k Zemi. Náš poetický názov veľa o skutočnej príčine tohto javu neprezradí. Inak je to ale napríklad v angličtine. Ich "earthshine on the Moon" (zemský svit na Mesiaci) je oveľa presnejší.

Prvým, kto tento jav správne vysvetlil bol už Leonardo da Vinci. Jeho rukopisy boli však publikované až dávno po jeho smrti a tak sa niekedy uvádza aj meno Johannesa Keplera. Ten prišiel s touto úvahou začiatkom 17. storočia. Intenzita jasu popolavého svitu nie je rovnaká. Závisí od mnohých faktorov, z nich azda najdôležitejším je aktuálna fáza Mesiaca. Ďalšími sú čistota atmosféry, výška Mesiaca nad obzorom a v neposlednom rade aj aká časť zemského povrchu a s akým množstvom oblačnosti je k Mesiacu priklonená.

V minulosti bol popolavý svit cieľom pravidelných pozorovaní, v ktorých sa astronómovia sústredili hlavne na čo najpresnejšie zmeranie intenzity tohto javu. Aj v súčasnosti je sledovaný a to hlavne slnečným observatóriom Big Bear v Kalifornii. Výsledky pozorovaní sa používajú k presnému stanoveniu albeda našej Zeme a vyhodnocovaniu jeho zmien.