Čierna diera s názvom Sagittarius A* je od svojho objavenia v 90. rokoch tichá a slabá. Predpokladá sa, že bola väčšinou v kľude celé veky. Približne pred 200 rokmi sa pri pohľade zo Zeme náhle rozjasnila, keď vypustila krátke röntgenové záblesky.

Vo vzdialenosti asi 26 000 svetelných rokov (1 sv. rok = 9,6 biliónov km) je „Sagittarius A* našou najbližšou supermasívnou čiernou dierou. Zdá sa ale, že spí. Ak aj teraz čierna diera zhromažďuje nejaký materiál zo svojho okolitého disku plynu a prachu, robí to pri nízkej rýchlosti, čo sťažuje jej pozorovanie.

Asi pred 30 rokmi astronómovia zachytili jasné röntgenové lúče z veľkých oblakov plynu v galaktickom strede. Jedným z vysvetlení bolo, že v určitom bode Sagittarius A* vygeneroval do vesmíru röntgenový záblesk krátko po tom, čo pohltil nejaký materiál a okolité oblaky zaznamenali dosvit spomínaného záblesku. Je tiež pravdepodobné, že tento záblesk vznikol vďaka inému zdroju röntgenového žiarenia.

Vedci  použili satelit NASA Imaging X-ray Polarimetry Explorer na meranie polarizácie alebo smeru röntgenových lúčov. Tento smer môže pôsobiť ako kompas, ktorý ukazuje na zdroj emisie. A týmto zdrojom môže byť práve čierna diera.

Táto polarizácia tiež naznačuje, že svetlo pochádzalo z najmenej jedného röntgenového impulzu približne pred 200 rokmi. Röntgenová fluorescencia odhaľuje, že čierna diera zrazu narástla miliónkrát jasnejšie ako je tomu dnes. Nie je známe, ako často sa takéto impulzy vyskytujú. Nie je tiež jasné, čo presne spôsobilo vzplanutie Sagittarius A*, no ďalšie pozorovania snáď odhalia viac.